Prečo UŠM nazývajú bulharkou, a nie vietnamkou?

Pravdepodobne nie som jediný, kto si kládol oprávnenú otázku: prečo pozoruhodný svojím spôsobom ručný elektrický nástroj – bulharku – nazývajú v bežnej hovorovej reči práve „bulharkou“, a nie „vietnamkou“ alebo „maďarkou“? Naozaj, povedzte nejakému bežnému človeku skutočný názov zariadenia – UŠM, uhlová brúska – nie každý ešte pochopí, o čo ide… A keď vyslovíte: bulharka – načo by ste si lámali hlavu, veď ste to mohli povedať hneď!

Aby sme zistili, odkiaľ sa tomuto prístroju vzala taká, mierne povedané, zvláštna prezývka, obrátime sa na históriu.

Ako, kto a kde vynašiel bulharku

Brúska na rezanie, brúsenie a čistenie povrchov kamenných, kovových a betónových výrobkov bola vynájdená v ďalekom roku 1954 nemeckými majstrami Ackermannom a Schmittom. Na túto prácu chlapci vytvorili spoločnosť, ktorú, bez väčších okolkov, pokrstili Ackermann + Schmitt. Svojmu dieťaťu zase pridelili názov FLEX – od anglického slova „pohyblivý“. V mnohých západných krajinách zariadenie takto nazývajú „flex“ alebo „fleksi“.

K domácim majstrom sa táto kuriozita dostala v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vo forme bulharskej modifikácie pod obchodnou značkou „Eltos“. Okamžite a, dalo by sa povedať, navždy, sovietski ľudia pomenovali elektrický nástroj „bulharkou“ a volajú ho dodnes takmer na celom postsovietskom priestore. Raz som zašiel do jedného z mnohých obchodov s elektrickým náradím v našom mestečku a na cenovke som uvidel povestné: „Bulharka“, a potom nasledoval názov modelu a jeho cena. A všetci zákazníci reagujú na túto informáciu pokojne, niektorí sa usmievajú…

Na túto tému existuje jeden nie veľmi smiešny vtip:

Stretnú sa raz dve priateľky a jedna sa druhej sťažuje:

— Predstavte si, môj muž mi nič nedaruje, a pre nejakú bulharku kúpil dva diamantové kotúče!

Vyrábajú sa dnes ešte „bulharky“, alebo nie?

Ako uvádza Wikipédia, bulharský závod na výrobu elektrického náradia v meste Loveč bol otvorený v roku 1961. V roku 1996 nemecký koncern Sparky prevzal podnik. Výrobca zostal nad vodou aj v treťom tisícročí, a ak ste chceli, ešte donedávna ste mohli na našich pultoch nájsť výrobky firmy alebo si ich objednať cez internet. Pandémia však kosí aj tých najodolnejších. V roku 2020 bulharská spoločnosť vyhlásila bankrot.

A na záver…

Môj otec, pamätám sa, mal asi pred štyridsiatimi rokmi tú povestnú bulharskú „brúsku“. Starý sa jej nevedel vynadívať. A naozaj: pracovala veľa, usilovne a dosť dlho. Či ešte žije, nebudem klamať, neviem. Možno sa povaľuje niekde na povale nášho dedinského domčeka. Na začiatku dvetisícich rokov sme si s mojím starým zároveň zaobstarali nové uhlové brúsky čínskej výroby.

Či boli lepšie ako tie staré bulharské, ťažko povedať. Staršie veci sa vyrábali spoľahlivo, nie ako dnes… Zaujímavé, keby prvé druhy tohto elektrického náradia k nám doviezli z Číny, ako by ich ľudia nazývali: „číňanky“, „čínky“ alebo „číňania“ – čo si myslíte?