Akú starostlivosť potrebujú sukulenty v domácich podmienkach?

Sukulenty sú rastliny, ktoré majú tkanivá na ukladanie veľkého množstva vody. Vo voľnej prírode rastú v suchom podnebí, často na púšťach. Mnohí pestovatelia kvetov si pritom s potešením pestujú domestikované druhy sukulentov na svojich parapetoch. Akú starostlivosť teda sukulenty potrebujú pri pestovaní v domácich podmienkach?

Vynútená krása

Pestovatelia kvetov nemajú sukulenty radi bezdôvodne. Väčšina z nich je vysoko dekoratívna. Táto dekoratívnosť je spôsobená predovšetkým prítomnosťou špeciálnych mechanizmov, ktoré rastlinám umožňujú prispôsobiť sa podmienkam sucha: menej odparovať vlahu, dlhodobo si ju ukladať, odolávať páliacim lúčom slnka a zvieratám.

• Hustý voskový povlak, tŕne, ochlpenie, ružicové usporiadanie listov so skrátenou stonkou a okrúhly tvar listov — to sú spôsoby, ako znížiť vyparovanie.
• Hrubé, mäsité stonky, prípadne pri ich neprítomnosti masívna rebrovaná stonka – to sú zásobníky na ukladanie vlahy.
• Bledé sfarbenie listov a červená pigmentácia – to je ochrana pred páliacim slnkom.

Sukulenty však nemajú spoločný pôvod; možno ich nájsť v rôznych častiach Zeme, kde je veľa slnka a málo vlahy. V prírode sa musia brániť aj pred zožratím zvieratami, preto mnohé z nich majú na to prirodzené prispôsobenia:

• tŕne;
• jedovatá alebo horká šťava;
• vonkajšia podobnosť s kameňmi alebo dokonca so zvieratami.

Medzi najznámejšie sukulenty patria:

• kamenný kvet (echeveria);
• rozchodník (sedum);
• tučnolist (crassula);
• aloa;
• kalanchoe;
• väčšina druhov kaktusov.

Sukulenty možno rozdeliť na dva druhy podľa spôsobu ukladania vlahy:

• stonkové (ukladajú vlahu v špeciálnych záhyboch stoniek) – mliekovníky a kaktusy;
• listové (ukladajú vlahu do listov) — echeveria, aloa, haworthia, litops, skalná ruža, rozchodník.

Mimochodom, sukulenty sa dajú pestovať nielen jednotlivo v kvetináči. Oveľa dekoratívnejšie bude vyzerať sukulentný mix niekoľkých odrôd s rôznym tvarom a sfarbením. Takéto kompozície si môžete kúpiť hotové alebo si ich vytvoriť sami. Napríklad do širokej keramickej misky dáte kaktus, haworthiu, gasteriu, litops, echeveriu, pridáte k nim pachyfytum, sedumy, tučnolist, monantes, ozdobíte kompozíciu dekoratívnym kameňom, povrch posypete drobnými kamienkami alebo drevenou kôrou – vznikne harmonický mix tvarov a farieb, ktorý poteší oko takmer po celý rok.

Starostlivosť v závislosti od ročného obdobia

Aby ste sukulenty správne ošetrovali a zabezpečili im pohodlie, je dôležité vytvoriť im v domácich podmienkach mikroklímu, na akú sú zvyknuté z ich prirodzeného prostredia. To sa týka množstva vlahy, svetla a teplotného režimu. Treba zohľadniť ešte jeden fakt: zima je obdobím prirodzeného pokoja sukulentov, keď klesá teplota vzduchu a životné procesy rastlín sa výrazne spomaľujú. Obdobie pokoja môže nastať aj v lete, keď teplota vzduchu veľmi prudko stúpne.

Celkovo sú sukulenty zvyknuté na dobré osvetlenie a znesú pomerne silné horúčavy. Nedostatok svetla znášajú zle: vyťahujú sa, ohýbajú sa a strácajú prirodzenú farbu listov. Kvitnúce druhy za takýchto podmienok nekvitnú. Pri nadbytku slnka sa môžu popáliť, niektoré druhy si vytvárajú purpurový ochranný pigment. To je signál, že sukulentom je príliš horúco.

Rada

Aby ste sa vyhli popáleninám od slnka, ale výrazne neznížili množstvo svetla, odstavte črepníky so sukulentmi ďalej od skla, na kraj parapetu. Ešte lepšie je položiť ich na stôl alebo komodu pred okno.

Vlhkosť vzduchu by pritom mala byť nízka – taká, na akú sú sukulenty zvyknuté. Preto im ako susedia nebudú vyhovovať kvety, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť vzduchu a majú rady postrek. Aby ste napodobnili prirodzenú zálievku, je dôležité polievať sukulenty len vtedy, keď koreňový bal preschne. Zálievka by mala byť výdatná, ale zriedkavá – tak, ako to býva v púšťach.

• Vegetačné obdobie.

Najčastejšie je to čas od marca – apríla do októbra – novembra. V tomto čase je optimálna teplota 25 – 35 stupňov. V tomto období by ste sukulenty mali prihnojovať približne raz za mesiac hnojivami s nízkym obsahom dusíka. Polievať ich treba vodou, ktorá sa svojimi vlastnosťami blíži k prírodnej vode (dažďovej alebo kondenzovanej zo vzduchu). Preto je potrebná voda s nízkym obsahom solí. Môže to byť destilovaná, topená, dažďová alebo balená voda. Počas aktívneho vegetačného obdobia by sa sukulenty mali polievať približne raz za týždeň, ak koreňový bal za ten čas stihne preschnúť. Ak nie, o niečo menej často. Ak zem schne rýchlejšie, odporúča sa rastliny polievať častejšie.

• Obdobie pokoja.

Od približne novembra – decembra do februára – marca sa väčšina sukulentov nachádza v stave pokoja, keď sú všetky vegetačné procesy výrazne spomalené. Rastlinám pritom postačí +15 stupňov. V tomto období nie je prihnojovanie vhodné. Počas pokoja by sa sukulenty nemali polievať častejšie ako raz za mesiac, pretože na udržanie životných procesov nie je potrebné väčšie množstvo tekutín (vzhľadom na schopnosť týchto rastlín uchovávať vlahu).

V zime je rozumnejšie prisunúť črepníky so sukulentmi bližšie k sklu. Tým sa zvýši množstvo svetla a mierne sa zníži teplota vzduchu v ich okolí. Okrem toho je pre niektoré druhy sukulentov chlad nevyhnutnou podmienkou kvitnutia.

Rozmnožovanie a presádzanie

Sukulenty je potrebné presádzať v období rastu – najlepšie na jar. Pre substrát je dôležité, aby dobre prepúšťal vzduch aj vlhkosť. Preto by mal pozostávať zo zmesi listovej zeminy, humusu, piesku a perlitu.

Sukulenty možno rozmnožovať semenami alebo časťami rastlín. Druhý spôsob je ľahší, preto je rozšírenejší. Môžu to byť listy, odrezky, listové ružice, výhonky, odnože – každý druh má svoj spôsob rozmnožovania, ale pri ktoromkoľvek z nich je zakoreňovanie pomerne jednoduché. Stačí zahĺbiť do pôdy približne 1 cm príslušnú časť a zabezpečiť optimálnu zálievku.

Choroby a škodcovia

Medzi najnebezpečnejších škodcov sukulentov patria zástupcovia skupiny červcov:

• červce;
• štítničky;
• nepravé štítničky;
• plstnatky;
• košenily.

Sú mimoriadne plodné a navyše majú ochranný obal, čo výrazne sťažuje boj s nimi. Najväčšia pravdepodobnosť nákazy hrozí u dovážaných rastlín alebo u tých, ktoré si turisti priniesli z tropických oblastí. Aby ste sa vyhli problémom so škodcami, je potrebné dať sukulent na mesačnú karanténu na samostatný parapet. V tomto období je dôležité pozorne sledovať výskyt lariev hmyzu a dôkladne si všímať miesta ich hromadenia: pazuchy a žilky listov, stonky a kmene. Niektoré druhy škodcov však napádajú koreňový systém, preto ich možno odhaliť len po vybratí koreňov z pôdy, ak rastlina vykazuje príznaky útlmu.

Kde inde možno ešte očakávať výskyt škodcov?

• Zvonku – pri letnom držaní rastlín na otvorenom vzduchu.
• Z oblečenia kolegu pestovateľa.
• Z kancelárie (tu sú kvety často zanedbané).
• Z kytíc, najmä tých, ktoré nie sú ošetrené na dlhú prepravu (miestna flóra).
• Z byliniek, ovocia alebo zeleniny.
• Z pôdnej zmesi, ktorá nebola pred vysadením sukulentov sterilizovaná.

Na boj proti týmto škodcom, ak sa napriek tomu na sukulentoch vyskytnú, môžete použiť nasledujúce insekticídy:

• «Aktara»;
• «Actellic»;
• «Fosbecid».

Z chorôb sú u sukulentov najčastejšie stonkové alebo koreňové hniloby. Tieto ochorenia sú hubové, preto vo väčšine prípadov vedú k uhynutiu rastliny. Veľmi zriedkavo sa podarí nájsť nenapadnutú časť rastliny a oddeliť a presadiť ju.

Väčšina problémov spojených s množením škodcov alebo vznikom chorôb je dôsledkom nesprávneho chovu sukulentov. Preto je také dôležité dodržiavať teplotný a vlhkostný režim, udržiavať rastliny v čistote, nedopustiť ich natlačenie na parapete, vetrať miestnosť a vykonávať preventívne ošetrenia. A potom budú sukulenty svojich majiteľov tešiť nádherným vzhľadom a bohatým kvitnutím (ak je druh kvitnúci). Veď v podstate je ťažké nájsť nenáročnejšiu izbovú rastlinu, ako je sukulent.