Keď sa vám nechce ísť domov: 7 dôvodov a 7 riešení od skúsených psychológov
Pracovný deň sa skončil. Alebo sa skončili prednášky na univerzite. Niektorí ľudia sa hneď ponáhľajú domov, iní sa smutne vlečú a ledva ťahajú nohy, a vyberajú si najdlhšiu cestu. Zdalo by sa, že je to nezmysel, veď kde môže byť lepšie ako medzi vlastnými stenami? Ale nie, existuje mnoho dôvodov, ktoré nás nútia s hrôzou očakávať okamih, keď budeme musieť prekročiť prah svojho príbytku.

Konflikty s rodinou
Toto je najčastejší dôvod. Človek sa nechce vrátiť domov, pretože vie, že ho tam neprivítajú. Len čo prekročí prah, začne poučovanie, výsmech, možno aj fyzické týranie.
Riešenie v takomto prípade závisí od mnohých faktorov. Napríklad ak ženu uráža tyranský manžel, nebude pre ňu ľahké od neho odísť s deťmi a bez poriadneho „finančného vankúša“. Napriek tomu sa neoplatí to znášať — možno sa obrátiť o pomoc na orgány činné v trestnom konaní a na organizácie na ochranu žien, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia.
Ak sa konflikty obmedzujú na slovné prestrelky, treba sa naučiť nevšímať si útočníka. Veď životným cieľom takéhoto človeka je ponižovanie druhých. Keď vidí, že sa mu darí vyviesť niekoho z miery, dodáva mu to len sebavedomie a elán. No úplné ignorovanie ho prinúti prepnúť sa na inú „obeť“.
Preľudnenosť
Stáva sa, že na 40 – 50 štvorcových metroch sa musí tiesniť niekoľko generácií. Samozrejme, nezaobíde sa to bez nedorozumení: každý sa snaží presadiť svoje poriadky, ostatní sa tomu bránia a atmosféra sa vyhrocuje do krajnosti. Všetko ešte zhoršuje to, že v takomto byte niet sa kde ukryť, a predsa každý človek potrebuje súkromie.
Z takejto situácie vedie len jedno východisko — odsťahovať sa. Ak nie sú peniaze na prenájom bývania, možno si nájsť prácu, kde zamestnávateľ platí prenájom bytu alebo poskytuje izbu na ubytovni. Osamelí ľudia by mali vyskúšať spoločný prenájom — žiť s priateľom alebo priateľkou je predsa len príjemnejšie ako s konfliktnými príbuznými.
Osamelosť
Domov sa nechce ísť aj tým, ktorí sa musia vracať do prázdneho, tmavého a studeného bytu. Napriek tomu, že s nástupom sociálnych sietí a plošným rozšírením internetu prestal byť problém osamelosti naliehavý, niektorí ľudia predsa len trpia tým, že nemajú pri sebe nikoho blízkeho. Jediné, čo im možno poradiť, je pokúsiť sa čo najskôr nájsť svoju polovičku.
A kým hľadajú človeka blízkeho duchom, oplatí sa zadovážiť si domáce zviera. Mačka alebo pes bude na svojho pána vždy čakať a tešiť sa z jeho návratu.
Rutinné domáce práce
Niekedy sa domov spája s nepríjemnými, nudnými a nezáživnými povinnosťami. Keď človek vie, že po návrate ho čaká zaužívaný postup – umývať riad, variť večeru, zbierať bielizeň na pranie a žehliť čisté oblečenie, kontrolovať, či si deti urobili domáce úlohy – snaží sa tento okamih oddialiť, ako sa len dá.
Aby človek nemal pokušenie zostať v práci dlhšie alebo chodiť po obchodoch do noci, oplatí sa pokúsiť zmeniť situáciu:
- Rozložiť povinnosti v domácnosti medzi všetkých členov rodiny rovnomerne.
- Najať si pomocníčku do domácnosti, ktorá by prichádzala 1–2 krát do týždňa, upratovala a varila jedlá do zásoby – neskôr ich možno vybrať z mrazničky alebo chladničky a za pár minút rozohriať.
Nezabehnutý chod domácnosti
Nikoho neteší dlhotrvajúca rekonštrukcia, keď treba preskakovať vrecia s cementom a škatule s dlaždicami, znášať neporiadok v dome, zmieriť sa s občasným nedostatkom vody v kohútiku alebo s nemožnosťou okúpať sa.
Ešte horšie je, keď človek musí žiť v dome bez centrálneho vodovodu, plynovodu a kanalizácie. Práce hneď pribudne: na zahriatie v zime treba rúbať drevo a na prípravu jedla alebo umytie treba najprv doniesť vodu v niekoľkých vedrách. Zlepšenie bytových podmienok si zvyčajne vyžaduje značné investície, preto si takýto luxus nemôže dovoliť každý.
A zatiaľ čo v prvom prípade stačí trochu vydržať – o niekoľko mesiacov sa rekonštrukcia skončí a návrat domov sa premení na radosť – v druhom prípade sa to nezaobíde bez zásadných zmien. Presťahovanie sa do iného mesta, hľadanie práce s vysokým platom, ktorá umožní prenajať si alebo kúpiť dobré bývanie – na to bude treba nemálo času.
Negatívne emócie
Nie všetky domy a byty sa nachádzajú v pekných a dobrých štvrtiach. Mnohí ľudia musia žiť v šedých budovách, ktoré skôr pripomínajú betónové krabice. Výhľad z okna tiež nebudí optimizmus – továrenské komíny, bezvýrazné dvory, krivé, akoby ošklbané stromy, naklonené alebo nadávkami popísané ploty.
Zmeniť okolitú realitu sa pravdepodobne nepodarí. Sťahovanie je jediný spôsob, ako sa zbaviť scenérie pripomínajúcej postapokalypsu. Predaj alebo výmena bývania si vyžaduje nemalé náklady, či už materiálne, alebo morálne, ale výsledok za to stojí.
Nové zážitky
Často sa nám nechce ísť domov po dovolenke v inom meste alebo krajine. Keď je všetko naokolo nové, keď netreba robiť nudné domáce práce ani riešiť pracovné otázky, keď je možné sa každý deň kúpať v mori alebo prechádzať medzi krásnymi horami, ktoré v bežnom živote nie sú, všetka ľudská prirodzenosť odporuje návratu do rodných končín. Nové zážitky prepĺňajú a zdá sa, že tu bude vždy dobre – ale to nie je nič viac ako sebaklam. Po príchode domov a obnovení bežného režimu sa všetko vráti do normálu.
Hlavné je pamätať si, že každý problém sa dá vyriešiť, ak vynaložíme určité úsilie. Je nepravdepodobné, že sa nám podarí zmeniť svoj život k lepšiemu, iba sedením v kancelárii a sťažovaním sa na to, že sa nám nechce ísť domov. Neusporiadané domáce zázemie a nedostatok normálnych bytových podmienok nezmiznú samé od seba a hádaví príbuzní sa v jednom okamihu nepremenia na milých a zdvorilých ľudí. Len naše túžby a snahy prinášajú ten výsledok, o ktorý sa usilujeme.






Nechce sa mi ísť domov, pretože z vzájomnej komunikácie mám málo radosti. Málo porozumenia. Málo tepla. A žiadne rozdelenie povinností. A sme spolu viac ako tridsať rokov. Ale predsa sa mi nechce. A vaša analýza s čudnou radou rozísť sa, rozdeliť sa, zmeniť bydlisko, hľadať nový výhľad z okna — to sú všetko hlúposti. Nemám na to ani sily, ani prostriedky, ani chuť. A hneváte sa na seba a je vám ľúto samého seba. A nemáte komu to povedať, pretože nechcete zraniť blízkeho človeka. Tak to je.
Všetko sa zdá byť v poriadku, som sponzor a mecenáš, ale… Údel manžela sa prebudil a vy už ste vinný… A pritom nikto neviní. Sám to tak cítite. Pretože pijem vodku po práci. Pretože manželka ani nevie, ako milovať manžela v posteli po tridsiatich piatich rokoch spoločného života... Pretože som ju podvádzal pred pätnástimi rokmi, pretože ja to potrebujem trikrát denne a ona dva razy do týždňa, pretože sa jednoducho nechce nič učiť, pretože klame pri každej príležitosti, keď treba aj keď netreba, ale... Ja ju milujem.
Nechce sa mi ísť domov, pretože manžel na mňa zdvihol ruku po 22 rokoch spoločného života, v práci aj doma. Už si ho nevážim. A teraz sa objavil aj strach.
Som školáčka. Nechce sa mi ísť domov, pretože doma nikto nie je. Často ma nechávali samu, ale doma boli sestry. Odstahovali sa, majú vlastný život a to je dobre, ale mne je tak osamelo. Mama príde večer, naje sa, pozrie si televíziu a zaspí…
Žijem teraz sám. Manželka a deti odišli na celé leto na dedinu k babke a dedkovi. A mne je po práci tak smutno ísť do prázdneho bytu. Asi si na ulici vezmem mačku. A bude mi veselšie, kým je rodina preč. A deti budú mať radosť, keď sa vrátia.