Sused mi prezradil, prečo mám v kúpeľni pleseň a huby — problém sa podarilo vyriešiť za 0,26 €

S plesňou a plesňovými hubami v kúpeľni som sa po prvý raz stretla pred rokom. Presne v tom čase stavebníci dokončili všetko, čo bolo treba, zbalili si náradie a rýchlo sa stiahli, pričom ma nechali samu s čerstvou rekonštrukciou. Ako ste už uhádli, rekonštrukcia nezostala dlho čerstvá a nie všade – po niekoľkých mesiacoch sa v kúpeľni objavili podivné tmavé škvrny.

Vojna s plesňou, etapa 1 – útok na útočníka ľudovými metódami

Oblasť okupovaná plesňou nielenže stráca estetiku, ale stáva sa aj nebezpečnou pre zdravie. Spóry, ktoré sa vo veľkom množstve vznášajú vo vzduchu, sa dostávajú do pľúc, potom do krvi, odkiaľ sa roznášajú po tele a usádzajú sa vo všetkých orgánoch vrátane mozgu. Nakazený človek trpí zhoršením pamäti, závratmi a nedostatkom životných síl. Pleseň niekedy vyvoláva bronchiálnu astmu a podľa najnovších vedeckých poznatkov je príčinou vzniku viacerých onkologických ochorení.

Skrátka bolo jasné, že nemožno nechať situáciu na náhodu. Hneď prvý večer som sa s virtuálnou vlajkou s nápisom „SOS“ vybrala na fórum mamičiek v domácnosti, kde mi poradili asi desať ľudových spôsobov boja proti plesni.

Ocot

Aby som útočníka porazila, musela som si vziať stolový ocot s 9 % koncentráciou, naliať ho do fľaše s rozprašovačom a dôkladne ním ošetriť všetky povrchy, na ktorých sa pleseň usídlila. Po niekoľkých hodinách som tieto miesta umyla bežným čistiacim prostriedkom. Pre väčšiu istotu som však ešte prešla po škárach vatovou tyčinkou namočenou v octe.

Výsledok, mierne povedané, nepotešil. Plesne bolo menej, ale svoje pozície zjavne nehodlala vzdať.

Hospodárske mydlo

O týždeň neskôr, keď som sa presvedčila, že čierny povlak nikam nezmizol, som pristúpila k realizácii alternatívneho riešenia:

1. Nastrúhala som si kus 72-percentného mydla na pranie pomocou obyčajného kuchynského strúhadla.
2. Vzniknuté vločky som zaliala litrom horúcej vody a nechala som ich asi 20 minút postáť, aby sa všetko rozpustilo. Na urýchlenie procesu som občas zamiešala drevenou paličkou.
3. Časť hotového roztoku som použila na zmytie stôp plesne – po 20 minútach intenzívneho trenia škár hubkou na riad sa množstvo tmavého povlaku výrazne znížilo. Zvyškom mydlovej tekutiny som navlhčila povrch, ktorý bol už takmer čistý, a keďže bola neskorá hodina, nechala som kúpeľňu v takom stave do rána. Ako sa neskôr ukázalo, druhý krok bol zbytočný – celkový obraz sa výrazne nezmenil.

Mydlo na pranie dokázalo trochu skrotiť pleseň na stenách aj na podlahe kúpeľne, no do úplného víťazstva nad nepriateľom bolo ešte ďaleko.

Peroxid vodíka

Ďalej som mala v práci nával, ktorý sa pretiahol takmer na mesiac. Venovať čas nejakým plesniam, keď ho nemám ani sama na seba, je svätokrádež, preto som žiadne opatrenia neprijímala. Nakoniec som si však predsa len musela spomenúť na nebezpečenstvo plesne a prejsť k tretej metóde.

Keď som si v lekárni zaobstarala tri fľaštičky 3% roztoku peroxidu vodíka, opäť som sa vyzbrojila rozprašovačom a bez šetrenia ošetrila všetky miesta, kde sa rozrástol plesňový povlak. Peroxid syčal a penil sa – vyzeralo to, že sa chystá pleseň skôr vystrašiť, ako ju vypáliť silou oxidačno-redukčnej reakcie.

Napriek tomu pleseň začala pomaly miznúť. Dialo sa to doslova pred očami, preto som na škáry medzi obkladačkami naniesla ešte jednu dávku peroxidu. A – hľa, zázrak! – po hodine či hodine a pol bola kúpeľňa na nepoznanie. Miestami ešte zostali tmavé stopy (napríklad na spoji medzi stenou a okrajom vane), ale celkovo ma výsledok potešil. Aby som ho upevnila a pleseň „dorazila“, zopakovala som ošetrenie dvakrát s odstupom jedného dňa.

Vojnu s výtrusným nepriateľom bolo možné považovať za skončenú. V stave eufórie som však vydržala iba o niečo viac ako tri mesiace. Za ten čas som plesni chýbala, a tak sa vrátila, pričom obsadila aj časť stropu.

Citrónová šťava

Jedného dňa som sa pustila do upratovania chladničky a našla som tam balík citrónov, ktoré už začali hniť. Hneď sa mi vybavila ďalšia rada z fóra – dievča hovorilo, že šťava z týchto citrusov zabíja plesne a huby v kúpeľni raz-dva. Verilo sa tomu ťažko, ale prečo to neskúsiť?

Špeciálny odšťavovač som nemala, takže som musela použiť osvedčený kuchársky spôsob – gúľať citróny po stole, kým sa ich vnútro nezmenilo na kašu, potom ich prekrojiť na polovice a vytlačiť ich rukami. Takto som získala celý pohár šťavy, ktorú som rozprášila na miesta, kde sa pohodlne rozložil plesňový povlak.

Či už boli moje citróny zlé, alebo sa pleseň ukázala ako milovníčka kyslého, výsledok nepotešil ani po opätovnom nanesení šťavy a po celom dni čakania. Plesňové škvrny len mierne zosvetlili.

Prestávka v bojových akciách a návšteva susedov

Jedného dňa aj susedia začali s rekonštrukciou a rozhodli sa vymeniť vodovodné potrubie, a preto prišli za mnou, aby túto vec prediskutovali. Zároveň si vypýtali, že sa chcú pozrieť do kúpeľne, aby sa rozhodli, kde a ako urobia spoje.

Pochopiteľne, neostala bez ich pozornosti ani pleseň, ktorá sa mi medzičasom stala takmer dôvernou. Ako sa ukázalo, susedia sa už kedysi stretli s podobným problémom a dlho hľadali jeho riešenie. Chemické prostriedky mali len krátkodobý účinok – pleseň sa vždy vrátila.

Nakoniec, keď prehľadali tony literatúry, susedia zistili, že príčinou vzniku plesňového povlaku je:

• vysoká úroveň vlhkosti, ktorá sa neustále udržiava;
• nedostatok dobrej ventilácie (tento problém sa často vyskytuje v starých domoch);
• používanie stavebných materiálov, v ktorých zložení chýbajú fungicídy — látky, ktoré nedovoľujú plesniam usadiť sa na povrchu a rásť.

Na kompletnú rekonštrukciu kúpeľne susedia nemali peniaze, a preto sa vydali najmenej nákladnou cestou — nainštalovali nútené vetranie, aby sa vlhký vzduch v kúpeľni nezdržiaval, ale okamžite odchádzal do vetracieho potrubia. A keďže v tom istom čase pribudol do rodiny ďalší člen — kocúr — vyrezali pre neho vo dverách malý prielez. Tento otvor mal plniť hneď dve funkcie — zabezpečiť zvieraťu nepretržitý prístup k podstielke a zaručiť stálu výmenu vzduchu.

Vŕtať diery do dverí, a to hlavne keď nemám žiadnych domácich miláčikov, nebolo v mojom pláne, ale nápad s odťahovým ventilátorom sa mi veľmi páčil. Zostával tu však ešte jeden detail — kúpeľňu som využívala nielen na sprchovanie, ale aj na sušenie bielizne. Aby rozvešaná bielizeň nebola zdrojom vlhkosti, musela som si kúpiť sušičku. Bolo to nákladné, ale ako sa neskôr ukázalo, táto kúpa sa plne oplatila.

Vojna s plesňou, 2. fáza — profesionálny útok na nepriateľa

Po inštalácii ventilátora a sušičky zostával jeden nevyriešený problém — stále ten istý povlak v škárach medzi obkladačkami. Nechcela som čakať, kým zmizne sám, keďže sa novým klimatickým podmienkam nedokázal prispôsobiť. Takisto som nechcela pokračovať v sérii pokusov s ľudovými prostriedkami, hoci v zozname ešte zostali sóda, kyselina boritá a olej z čajovníka.

Musela som sa ísť poradiť k tým istým susedom. Pravda, názov prostriedku, ktorý sami používali, si nevedeli spomenúť, ale ubezpečili ma, že v každom obchode so stavebninami je obrovský výber prípravkov proti plesniam.

A naozaj — na poličke stálo päť alebo šesť fliaš rôznej farby, objemu a ceny. Mimochodom, sumy na cenovkách začínali na 2,5 € a mierili do bezoblačných výšin.

Nebola som zvyknutá kupovať čistiace prostriedky naslepo, a preto som sa dala do štúdia etikiet. Napodiv, v zložení týchto prostriedkov bolo:

• chlórnan sodný (v rôznom množstve, ale všade menej ako 5 %);
• neiónové tenzidy;
• aromatické látky (mimochodom, boli prítomné len v dvoch vzorkách).

A čo z toho teda je? Mám platiť toľko peňazí za zmes vody z kohútika, chlóru a mydla? Keď som fľaše vrátila na regál, zamierila som k inému tovaru — k „Belizne“ (stála len 0,16 € za liter 3 % roztoku) a k praciemu mydlu (najlacnejšie stálo 0,10 €). Spolu 0,26 € oproti 2,5 € — takmer desaťnásobná úspora!

Doma som si nastrúhala mydlo a rozmiešala ho s vodou do konzistencie hustej smotany. Naliala som „Beliznu“ do rozprašovača, pridala som tam trochu mydla a pretrepala. Výsledným roztokom som postriekala všetky miesta, kde bola vidieť pleseň. Po ďalšej polhodine som namočila špongiu a dôkladne som ňou umyla škáry. Okno v kuchyni a aj vchodové dvere som musela otvoriť, aby štiplavý zápach rýchlejšie vyvetral, ale šťastiu nebolo konca – pleseň zmizla. Úplne. Dúfam, že navždy.

Teraz pravidelne pridávam chlórové bielidlo do vody, ktorou umývam obkladačky v kúpeľni. Jednoducho tak, pre prevenciu. Možno sú to zbytočné úkony, ale čistoty nie je nikdy dosť.

Budem rada, ak moje skúsenosti niekomu pomôžu zlikvidovať pleseň v kúpeľni bez zbytočného plytvania časom a peniazmi. A tých, ktorí poznajú iné spôsoby – účinné a osobne overené –, prosím, aby sa podelili o svoj príbeh boja s plesňou.

Autorka: Žanna Cvetkovová