Mágia, nič iné. Ako navliecť niť do ihly za 1 sekundu.
Každý človek už aspoň raz musel navliekať niť do ihly. V škole na hodinách pracovného vyučovania nás učili, že treba použiť biele pozadie, ak je niť čierna, a tmavé pozadie, ak je biela. Na ňom sa dá dobre vidieť očko ihly a trafiť doň kontrastnou niťou. Roztrepený koniec pritom treba odstrihnúť ostro nabrúsenými nožnicami. Dlho mi rady učiteľa pomáhali vyriešiť túto jednoduchú úlohu. Ale vekom sa mi zrak oslabil a začala som používať vychytávku, ktorú mi ukázala neterka.
Mágia: niť sama vlezie do očka ihly
Keď už niekoľko minút vytrvalo picháte koncom nite do ihly a ona sa celá krčí, rozpletá a vykĺzava z rúk, začína to byť nepríjemné.
Jedného zimného dňa sa u mňa zastavila neterka. V noci napadol prvý nádherný hustý sneh a deti sa vybrali sánkovať na saniach, klzákoch, tanieroch a na všetkom, čo mali. A stalo sa, že si neterka roztrhla nohavice. Svah bol celkom blízko môjho domu, takže sa na mňa obrátila o pomoc. Diera bola poriadna.
S takouto dierou by bolo pre dospievajúce dievča hanba chodiť po ulici. Bez rozmýšľania som Lizavete uvarila čaj, naservírovala koláčiky a sadla si šiť. Celých päť minút som sa pokúšala navliecť niť do ihly. Už som vzala biely papier, desaťkrát odstrihla roztrepený koniec. Ale márne. A vtedy neterka vraví: „Načo sa tak trápiš? Pozri, ako sa dá navliecť niť do ihly za sekundu.“ A potom sa stala mágia.
Neterka položila niť na dlaň, potrela po nej ihlou a niť sa v okamihu ocitla v očku. Zdalo sa mi, že to urobila bez toho, aby sa pozrela. Zvedavosť mi nedala pokoj, a poprosila som ju, nech mi ten trik ukáže ešte raz, ale pomaly.
Podrobne to opíšem:
- Niť sa odvinie asi na desať centimetrov.
- Položí sa na dlaň a pritlačí sa palcom. Musí ležať rovno, ale bez napätia.
- Ihla sa vezme do druhej ruky a očkom sa priloží k nite.
- Pár pohybov očkom po nite a vnútri sa objaví slučka.
- Stačí potiahnuť za slučku prstami a je to, môžete šiť.
Nevýhoda tohto spôsobu
Poviem pravdu – keď som sa pokúsila ten trik zopakovať, vôbec mi to nešlo. Urobila som niekoľko pokusov. Vyšlo to až na desiaty raz. Tajomstvo spočíva v miernom a plynulom tlaku, nie v rýchlom trení. Ruky musia byť samozrejme suché a ihlu treba priložiť k nite na tvrdej časti dlane, blízko prstov. A teraz k nevýhode tohto spôsobu:
Funguje to len s ihlami s veľkým očkom.
S vyšívacou ihlou je zbytočné trénovať. Stratila som veľa času a výsledok je žiadny. Navyše som si všimla, že trik funguje lepšie s bavlnenými niťami, polyesterové sú naň príliš šmykľavé.
Iné ľahké spôsoby navliekania nite do ihly
Ak je uško na ihle veľmi malé, používam iné finty:
- Suché mydlo. Koniec nite natriem mydlom a povytáčam medzi prstami. Špička je ostrá a pevná. Už sa netrepí ani nekrúti a ľahko sa navlečie do ihly.
- Parafín, PVA lepidlo. Namiesto mydla možno koniec natrieť malou kvapkou lepidla alebo namočiť do roztopeného vosku zo sviečky. To je pre veľmi chlpaté nite.
- Vlasec. Keď potrebujem na šitie použiť hrubú niť, ktorá sa ťažko dostáva cez uško ihly, vezmem tenký vlasec na korálky. Zložím ho na polovicu okolo hrubej nite a koncami dopredu ho pretiahnem cez ihlu. Vlasec úplne vytiahnem. Do uška prejde hrubá niť. Potom vlasec môžem odstrániť.
„Magický“ spôsob navliekania nite do ihly bol pre mňa objavom. Teraz ho používam vždy, keď potrebujem niečo zašiť alebo podšiť. Nič zložité na ňom nie je, stačí sa trochu nacvičiť. Potom už nebude treba pozerať, šúchať a strihať konce nite. Moje oslabené nervy a oči povedali „ďakujem“. Jediné, musela som prejsť na ihly s väčšími uškami. Tie sú tiež tenké, stredné a hrubé. Dá sa vybrať podľa látky akejkoľvek hrúbky. Takže túto metódu odporúčam všetkým.