Podvod, krátka váha a zbytočné starosti: hovorím, prečo nekupujem zemiaky po vreciach.

„Potrebujete zemiaky? Tu každé ráno prichádzajú ľudia z dediny a predávajú ich len o 0,10 € drahšie ako v supermarkete, a pritom sú domáce, bez chémie! Dnes som si už vzala 4 vrecia!“ – susedka, ktorú som náhodne stretla pri vchode, ma touto otázkou doslova zrazila z nôh. „Nie, nepotrebujem,“ – stručne som odpovedala a chcela som sa už pobrať po svojich, ale Lýdia Pavlovna pokračovala v rozhovore. „A prečo? – úprimne sa začudovala. – Naozaj budete každý deň nosiť z obchodu jeden alebo dva kilogramy? Veď je to nepohodlné! A nevýhodné!“

Nepresviedčala som ju. Jednoducho preto, že moja susedka je staršia žena a dobre si pamätá časy nedostatku a prázdnych regálov, ktoré som jednoducho nezažila. Robiť si zásoby, nakupovať všetkého veľa naraz, je pre ňu už zvykom. Ona, rovnako ako moji rodičia, sa necíti dobre, keď vie, že v kuchynskej skrinke je len pol kila pohánky, načaté cestoviny a balík ovsených vločiek, a v chladničke sa osamelo skrývajú dve paradajky, tri zemiaky a mrkva. Potrebuje mať pocit, že v prípade čohokoľvek – vojny, sibírskych mrazov alebo dlhej samoizolácie – bude mať zásoby na niekoľko mesiacov.

Ja zase kupujem toľko jedla, koľko dokážem v najbližšom čase zjesť. Za celý čas, čo žijem oddelene od rodičov, som si ešte nikdy nezobrala v obchode viac ako tri kilá zemiakov (mimochodom, toto množstvo mi vystačilo na mesiac). A tu je dôvod.

Pochybná výhoda

Najčastejšie sa zemiaky kupujú po vreciach, pretože sa to považuje za výhodné. Ale keď sa nad tým zamyslíte, táto výhoda sa stáva veľmi pochybnou:

• Ak si vezmete naraz veľa zeleniny, nie je možné zistiť, aká je jej kvalita. Nikto predsa nebude vysypávať a prezerať obsah vriec. Príliš malé hľuzy, ako aj nahnité, červivé, zozelenané – to všetko sa s veľkou pravdepodobnosťou ocitne pod vrchnou vrstvou krásnych, vyberaných hľúz. Niektorí obzvlášť prefíkaní predajcovia sa neštítia ani priameho podvodu – namiesto zeleniny dajú do vreca kamene alebo iné nejedlé veci.
• Veľké množstvo zemiakov je ťažké odvážiť. Vo veľkých obchodoch sú váhy väčšinou dobre zkalibrované, ale zeleninu na zásoby si ľudia napriek tomu berú na trhoviskách alebo od ľudí, ktorí tovar dovezú priamo k vchodu. Overiť presnosť váh je v takýchto prípadoch náročné a okrem toho mnohí predajcovia vedia podvádzať, aj keď predávajú na váhách, ktoré sú správne nastavené a overené. Takže riskujete, že namiesto 30 kg zemiakov dostanete 25, ba aj 20.

Vychádza z toho, že keď chcete ušetriť, môžete nielen preplatiť, ale aj dostať tovar nízkej kvality.

Nie sú k dispozícii riadne vybavené miesta na skladovanie.

Aby zemiaky zostali počas celej zimy chutné, neklíčili, nezmrzli a nevysychali, musia sa skladovať pri určitej teplote a vlhkosti. Zabezpečiť takéto podmienky je náročné aj v prípade, že máte pivnicu, veď v nej pravdepodobne nie sú nainštalované senzory na meranie všetkých dôležitých parametrov a chýba tam systém regulácie klímy.

V centrálnych skladoch nepretržite sledujú stav prostredia, kým bežný človek môže zeleninu iba občas prebrať a vyhodiť nekvalitné kusy, prípadne sa ich pokúsiť „reanimovať“ – vylomiť klíčky, odrezať podhnité časti.

Vychádza z toho, že zásoby prinášajú nemálo starostí. Čas, ktorý by ste mohli venovať rodine, športu alebo čítaniu obľúbených kníh, musíte tráviť medzi vrecami zemiakov a hľadať v nich pokazené hľuzy.

Možno niekto povie, že som lenivá. Vraj, aby nás pri nákupe neošidili, treba kupovať zeleninu od známych. A aj preberanie zemiakov nie je zbytočná práca, ale práca v prospech vlastnej rodiny. Navyše, zas tak veľa hľúz sa nepokazí, a ak sa už to stane, mierne podhnité hľuzy možno očistiť od zlých častí a potom z nich pripraviť zemiakové placky. Ale ja si stále myslím, že je lepšie kupovať zemiaky v obchode alebo na trhu podľa potreby. A variť z pekných čerstvých hľúz, nie z druhotriednych, ktoré boli mimochodom kúpené za cenu kvalitných. Voľný čas radšej trávim oddychom a zábavou namiesto toho, aby som donekonečna triedila hľuzy. Lebo život je krátky a nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.