„Ahoj, pleseň!“: o zatepľovaní stien zvnútra domu

Zatepľovať steny zvnútra je lacnejšie a jednoduchšie. Na prvý pohľad má takéto zateplenie len jednu nevýhodu. Plocha miestnosti sa zmenší o desať-dvadsať centimetrov. Ale ak je izba veľká, prečo nie? „Aj tak to nejde,“ hovoria odborníci. A nejde tu vôbec o vzácne centimetre obytnej plochy, s ktorými sú mnohí ochotní rozlúčiť sa.

Zateplenie stien zvnútra – priama cesta k vlhkosti a plesni v dome!

3 fakty proti

Keďže nemajú finančnú možnosť najať si majstrov a nechať si zatepliť steny zvonku, mnohí sa rozhodnú ísť ľahšou cestou. Dosky z polystyrénu a penoplexu sú dostupné. A ako ľahko sa montujú! Natrite dosku lepidlom a prilepte ju na stenu. Potom ďalšiu. A tak zdola nahor. Dutiny sa vyplnia montážnou penou. Pár hodín a v byte je teplo. Negatívne dôsledky sa neprejavia hneď.

Po nesprávnom zateplení stien možno pri silných mrazoch pozorovať malé kaluže pri podlahovej lište. Kondenzát, ktorý vzniká medzi úplne premrznutou stenou a teplým polystyrénom, steká po mikrotrhlinkách. Objaví sa vlhkosť a spolu s ňou napadne dom pleseň.

Rosný bod sa posúva

„Rosný bod“ je termín spojený s kondenzáciou pary. Voda je zdrojom života na Zemi a obklopuje nás všade. Ak voda netečie, neznamená to, že neexistuje. Vznáša sa nad vriacou kanvicou, parným generátorom. Voda je prítomná vo vzduchu, ktorý človek vydýchne.

Tak ako všetky plyny, aj vodná para má parciálny tlak. To znamená, že tlačí na stenu určitou silou. Ak je sila tlaku vnútri a vonku rovnaká, para sa nikam nepohybuje. Len čo ale „zacíti“, že je v blízkosti sucho a chladno, okamžite sa tam pustí. Pritom bude pri ochladzovaní prechádzať do kvapalného skupenstva.

Rosný bod je teplota, pri ktorej sa para mení na vodu (kondenzuje). Môže k tomu dôjsť vonku, vnútri alebo v strede steny. Preto sa kvapôčky vlhkosti objavujú v miestnosti, vonku alebo priamo v stene. Rosný bod závisí od vlhkosti a teploty v miestnosti.

Pri +20 ℃ a 60% vlhkosti sa para zmení na vodu pri teplote +12 ℃. Pri rovnakej teplote a vlhkosti 40% sa kvapôčky vlhkosti objavia na mieste ochladenom pod +6 ℃. V bežnej nezateplenej stene sa miesto vzniku kondenzátu nachádza približne v strede. Ak vonku prudko ochladne, stena premŕza hlbšie a rosný bod sa posúva dovnútra miestnosti. Vtedy pozorujeme vlhkosť a pleseň.

Pri vonkajšom zateplení sa stena stáva teplejšou a kondenzát vzniká bližšie k vonkajšej strane.

Pri zatepľovaní zvnútra sa všetko deje presne naopak. Vykurovacie telesá ohrievajú izoláciu. Preto je v dome teplo. Medzitým stena premŕza do veľkej hĺbky. Rosný bod sa nachádza presne medzi ňou a polystyrénom, ktorý sa najčastejšie používa na zateplenie stien.

Mnohí vidia riešenie problému v tom, aby medzi stenou a izoláciou vznikla vetracia medzera. Vraj pri pohybe vzduchu kondenzát vyschne. Skutočne sa to tak deje. Ale tým sa montáž niekoľkonásobne skomplikuje a miestnosť sa ešte zmenší.

Polystyrén je požiarne nebezpečný

Stačí najmenšia iskra v elektroinštalácii a byt obložený zvnútra izoláciou vzbĺkne ako zápalka!

A ak nevzbĺkne, celá rodina riskuje, že sa otrávi toxickými látkami, ktoré sa uvoľňujú pri horení. Ide o to, že polystyrén a extrudovaný polystyrén patria medzi horľavé materiály (G3 a G4). Preto sú ošetrené spomaľovačmi horenia – látkami, ktoré nehoria. Ale je tu jedno „ale“. Pri zahriatí nad +70 ℃ izolačné materiály s impregnáciou uvoľňujú jed. Okrem toho výborne tlejú.

Stena „nedýcha“

Mnohí sa nezamýšľajú nad tým, že steny majú vlastnosť „dýchať“. To znamená prepúšťať paru. To znamená odvádzať prebytočnú vlhkosť zo vzduchu. Aby ste pochopili, načo je to potrebné, skúste stráviť deň v drevenom alebo tehlovom dome a iný deň – pod skleneným zvonom. Prirovnanie je hrubé, ale predsa.

Zatepľovaním domu polystyrénom uzatvárame vlhkosť v miestnosti a premieňame ho na saunu. Dobre, ak vetranie funguje správne. Vtedy vodná para úspešne nájde východisko. Ale ak je miestnosť vetraná zle alebo vôbec nie (a to sa často stáva v starých domoch), pobyt v miestnosti nie je príliš pohodlný. Navyše sa potia okná, vlhnú steny (z dôvodov, ktoré nesúvisia s posunom rosného bodu).

Ako správne zatepliť steny?

Izolačný materiál sa montuje len na vonkajšiu stranu stien!

A to je potrebné urobiť správne. Nuancií je veľa. Tak či onak sa každý zásah prejaví na mikroklíme v dome. Dôležité je nenarušiť rovnováhu.

1. Postarajte sa o to, aby boli steny rovné, bez dutín. Takéto zóny premŕzajú rýchlejšie, a preto sa v nich tvorí kondenzát.
2. Správne vypočítajte množstvo izolačného materiálu. Jeho hrúbka musí byť dostatočná na to, aby sa rosný bod presunul do stredu izolácie. Ak sa rosný bod ocitne v bode dotyku izolácie a steny, kondenzát, ktorý nenájde únik, nasiakne do steny. A mokrá teplá stena nie je len obľúbenou pochúťkou plesne, ale aj priamou cestou k zničeniu stavby.
3. Izoláciu vyberajte individuálne podľa materiálu a hrúbky stien, klímy v regióne, teploty a vlhkosti v miestnosti. Napríklad pre tehlovú stenu s hrúbkou 40 cm budete potrebovať viac izolácie ako pre penobetónový blok s hrúbkou 40 cm.

Správne zateplenie stien spočíva vo vytvorení „koláča“, ktorý bude „dýchať“, teda vďaka parciálnemu tlaku odvedie prebytočnú vlhkosť. Rosný bod by sa mal nachádzať v strede izolácie z vonkajšej strany domu.

Príklad správneho zateplenia:

Otázky a odpovede

Otázka: Môže byť zateplenie stien zvnútra úspešné?

Odpoveď: Môže. Ale vo výnimočných prípadoch. Na to musí byť splnených 8 podmienok. V miestnosti sa trvalo býva. Vetranie je vykonané podľa normy. Aj kúrenie. Všetky konštrukcie sú zateplené. Stena je hrubá a teplá. Podľa výpočtov si jej zateplenie vyžaduje najviac 50 mm polystyrénu. Odpor prestupu tepla je menší ako 30 %. Jednoducho povedané, v teplom regióne s dobrým vetraním a kúrením, v obytnom dome s hrubými stenami je možné zatepľovať steny zvnútra!

Otázka: Čo možno urobiť, ak sú steny už zvnútra zateplené?

Odpoveď: V prvom rade je potrebné zabezpečiť vetranie (skontrolovať a vyčistiť odsávače). Plastové okná by sa mali otvárať kvôli vetraniu minimálne na pol hodiny denne. Tiež pomôže znížiť tvorbu kondenzátu dodatočný zdroj kúrenia. Dôležité je však pochopiť, že problém úplne zmizne až po správnom zateplení stien domu zvonka.

Dôsledky nesprávneho zateplenia stien nie sú viditeľné okamžite. Spočiatku je v dome teplo a na prvý pohľad aj sucho. Výskyt plesní si obyvatelia domu všimnú približne v 2. – 3. roku, keď pleseň už zachvátila značnú plochu a rozšírila sa na povrchovú úpravu. K nárastom aktivity plesní zvyčajne dochádza v chladnom období roka, keď sú veľké teplotné výkyvy. Snaha ušetriť sa končí úplným krachom. Všetko sa musí prerobiť „poriadne“. Preto sa hovorí, že zatepľovať steny zvnútra je vopred prehratý boj.