Je dezinfekcia špongie v mikrovlnke možná: vedecký pohľad

Predpokladá sa, že sterilizácia kuchynskej špongie v mikrovlnke ničí všetky mikroorganizmy, ktoré zostávajú v pórovitom materiáli, a tým predlžuje životnosť špongií. Skúsme prísť na to, či je to naozaj tak a či sú vôbec nejaké ošetrenia potrebné.

Prečo sterilizovať kuchynskú špongiu?

Zdalo by sa, že ak by sa vykonal rozsiahly laboratórny výskum, na kuchynskej špongii by sa našlo najmenej baktérií. Po prvé, dotýkajú sa jej iba čisté ruky, a po druhé, neustále sa „umýva“. To je však mylný dojem.

Kolónie mikrobióty

Mikróby a bacily sa na špongiu dostávajú rôznymi cestami.

• K primárnej kontaminácii dochádza už počas výroby – do pórov peny prenikajú mikroorganizmy, ktoré žijú vo vzduchu a nachádzajú sa na povrchu výrobných zariadení. To však nie je nič strašné, pretože presne takýchto neviditeľných spolubývajúcich máme v každom dome a byte.
• Neskôr sa baktérie dostanú dovnútra počas umývania náradia, ktoré sa používalo na krájanie surového mäsa alebo rýb. Rovnako nebezpečný je aj riad, ktorý prišiel do kontaktu so surovými mliečnymi výrobkami zakúpenými na trhoch.
• Časť baktérií sa dostane aj zo zvyškov jedla, najmä ak začali hniť.
• Ak má niektorý člen rodiny infekčné ochorenie prenášané kvapôčkovou infekciou, na tanieroch a príboroch zostávajú choroboplodné mikróby, ktoré následne prenikajú do pórovitého materiálu špongie a môžu sa začať množiť.

Počas výskumu, ktorý vykonali vedci z univerzity vo Furtwangene (Nemecko), sa na kuchynských špongiách zistilo 362 druhov baktérií. To je dokonca viac ako na toaletnej kefke.

Iné mikroorganizmy

Okrem baktérií sa v hrúbke peny darí aj kvasinkám a plesniam. V závislosti od toho, ktoré druhy húb špongiu osídlili, môžu byť oveľa nebezpečnejšie ako iné mikroorganizmy. Navyše sa proti nim nesmierne ťažko bojuje a keď sa dostanú do tela, mnohé druhy plesní (napríklad notoricky známy Aspergillus) spôsobujú nezvratné zmeny, dokonca až smrteľné.

Sterilizácia špongií v mikrovlnke

Na zničenie patogénnej mikroflóry, ktorá žije vo vnútri hubky na umývanie riadu, používajú gazdinky veľmi jednoduchý spôsob – ošetrenie v mikrovlnnej rúre. Tento postup sa vykonáva raz za tri dni alebo častejšie, ak je to potrebné.

Opis procesu

Predtým, než sa pristúpi k samotnej sterilizácii, hubka sa vymyje prostriedkom na umývanie riadu alebo obyčajným mydlom. Toto nie je potrebné na to, aby sa mechanicky odstránila časť mikróbov, ale aby sa z pórov vyplavili zvyšky jedla. Ak sa hubka vloží do mikrovlnnej rúry bez predchádzajúceho vyčistenia, získa pretrvávajúci nepríjemný zápach (v tomto prípade nebude nijako súvisieť s činnosťou baktérií).

Ďalšie kroky vyzerajú takto:

1. Hubka sa nasýti čistou vodou. Čím viac tekutiny materiál absorbuje, tým je väčšia šanca, že všetko pôjde podľa plánu a že nebude potrebné kupovať novú mikrovlnnú rúru.
2. Hubka sa položí na tanier (musí byť keramický, sklenený alebo vyrobený zo špeciálneho plastu).
3. Vedľa hubky sa položí šálka naplnená do dvoch tretín vodou – to je preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť hromadeniu nevyužitej magnetickej energie vo vnútri spotrebiča.
4. Mikrovlnná rúra sa zapne na 1–2 minúty. Je vhodné nastaviť výkon 750 wattov alebo viac.
5. Keď sa rúra vypne, treba počkať, kým hubka trochu vychladne, pretože jej teplota bude 100 °C, a až potom ju vybrať a položiť na miesto.

Počas sterilizácie sa od mikrovlnnej rúry nesmiete vzdialiť. Napriek tomu, že voda, ktorou je hubka nasýtená, ju chráni pred roztopením, niekedy sa molitan predsa len začne „topiť“ – v takom prípade treba okamžite vypnúť ohrev.

Samozrejme, kovové drôtenky by sa takto ošetrovať nemali – vo vnútri mikrovlnnej rúry by vznikli iskry.

Má to účinok?

Niektorí ľudia, ktorí nepoznajú princípy fungovania mikrovlnnej rúry, pripisujú tomuto zariadeniu naozaj fantastické vlastnosti. Žiaľ, je to len ohrievacie zariadenie a jeho vplyv na mikroflóru je prehnaný. V podstate vyššie opísaný postup napodobňuje sterilizáciu parou – tá hubí väčšinu mikroorganizmov známych vede.

Na tomto účinku sa však nepodieľa len samotná prítomnosť pary, a nie je ani rozhodujúca. Veľký význam má teplota ohrevu – ak v mikrovlnnej rúre voda vrie pri 100 °C, v autokláve teplomer ukazuje najmenej 130 °C. Líši sa aj čas ošetrenia – kuchynská hubka strávi v mikrovlnnej rúre niekoľko minút, kým sterilizácia v autokláve trvá najmenej pol hodiny.

Ukazuje sa, že takéto krátkodobé ošetrenie v mikrovlnnej rúre dokáže zabiť len tých najmenej odolných mikróbov. Tie spravidla nepredstavujú pre človeka žiadne nebezpečenstvo a sú súčasťou prirodzenej mikroflóry.

Dôsledky sterilizácie

Gazdinky, keď sterilizujú kuchynskú špongiu v mikrovlnke, dúfajú, že ich to ochráni pred patogénnou mikroflórou a chorobami, ktoré spôsobuje. V skutočnosti sa miera rizika zvyšuje – keďže slabé mikróby neprežili pôsobenie pary, vo vnútri pórov sa uvoľnilo miesto, ktoré okamžite obsadia silnejšie a nebezpečnejšie mikroorganizmy.

Špongiu vybratú z mikrovlnky väčšinou odkladajú na to isté miesto, kde ležala predtým, teda v bezprostrednej blízkosti drezu. Tam baktérie dostávajú ideálne prostredie na rozmnožovanie, veď je im teplo a vlhko, a to znamená, že už po niekoľkých hodinách sa zdanlivo neškodný kus farebnej peny stáva domácou bakteriologickou zbraňou.

Ako správne ošetriť špongiu?

Na dezinfekciu kuchynskej špongie by bolo potrebné namočiť ju do 20 % roztoku chlórnanu sodného (v ľudovej reči nazývaného bielidlom) a potom ju spracovať v autokláve. Je však nepravdepodobné, že by pena takéto zaobchádzanie vydržala, a náklady na tento postup by niekoľkonásobne prevýšili cenu novej čistej špongie. Preto sa neoplatí sterilizovať v domácich podmienkach – vec, ktorá už odslúžila svoje, je lepšie jednoducho vyhodiť.

Či pokračovať v sterilizácii v mikrovlnke aj po prečítaní tohto článku, nech sa každý rozhodne sám. V každom prípade netreba zabúdať, že cena kusu peny a ľudské zdravie sú neporovnateľné.