Aký je rozdiel medzi dezodorantom a antiperspirantom: pozor na rozdiely

Aby ste si vybrali najlepší prostriedok na udržanie čistoty tela, musíte vedieť, čím sa líši dezodorant od antiperspirantu. Prvý a hlavný rozdiel je v tom, že dezodorant pôsobí na baktérie, ktorých činnosť je sprevádzaná nepríjemnými pachmi. Predpokladá prítomnosť parfumov, vôní. Antiperspirant potláča vylučovanie potu tým, že vytvára v kanálikoch gélové zátky.

Ako rozlíšiť dezodorant od antiperspirantu?

Väčšina kozmetických prípravkov „proti pachu potu“ je kombinovaných – antiperspiranty-dezodoranty. Zriedkavejšie možno nájsť samostatne dezodoranty bez antiperspirantných vlastností a naopak.

Ako rozlíšiť dezodorant od antiperspirantu:

• podľa zloženia – neobsahuje soli hliníka;
• podľa označenia – na fľaštičke je uvedené „deodorant“ bez „antiperspirant“;
• podľa dĺžky ochrany – účinkuje až 6 hodín (v skutočnosti);
• podľa rozdielu v pocitoch – dezodorant neblokuje potenie, antiperspirant – áno.

Rozdiely v tabuľke:

Čo je to dezodorant?

V chápaní mnohých je dezodorant sprej. Takáto definícia je v zásade nesprávna. Zoberme si rozlúštenie termínu: „des“ vo francúzštine je predpona znamenajúca „odstránenie“ a „odor“ sa prekladá z latinčiny ako „pach“.

Dezodorant je kozmetický prípravok nanášaný na telo, ktorý maskuje alebo zabraňuje fermentácii potu baktériami.

V staroveku sa ako dezodoranty používali ľanové vrecúška naplnené bylinami. Starí Gréci a Rimania ich nosili v bezprostrednej blízkosti „páchnucich“ častí tela. Byliny absorbovali pot a zároveň vydávali vôňu. Na dezodoráciu tela sa používali aromatické oleje, parfumy.

Časom sa zistilo, že pot sám o sebe nemá žiadny zápach. Páchové látky vznikajú činnosťou baktérií. Počas svojej životnej činnosti fermentujú pot a produkujú prchavé látky so špecifickým zápachom.

Užitočné vedieť. Okrem vody „vyžmýkanej z krvi“ pot obsahuje elektrolyty, mastné kyseliny, močovinu, kyseliny, bielkoviny, steroidy, lipidy a uhľohydrátové odpady. Pot je často zmiešaný s kožným mazom a predstavuje veľmi príťažlivé živné prostredie pre mnohé baktérie. Vlhkosť a teplo urýchľujú množenie mikroorganizmov a produkciu špecifického zápachu.

Čo je to antiperspirant?

Doslovne sa „antiperspirant“ prekladá ako „proti potu“ (starogrécke „anti“ znamená „proti“ a anglické „perspiration“ – „pot, potenie“).

Antiperspirant je dermatologický alebo kozmetický prostriedok, ktorý blokuje vývody potných žliaz.

Antiperspiranty sa objavili oveľa neskôr ako dezodoranty. Ľudstvo dlho muselo len snívať o každodennom kúpeli alebo sprche. Mnohí sa umývali len raz za niekoľko mesiacov. Niet divu, že dezodoranty problém neriešili úplne. Vône bylín sa miešali s potom, čo niekedy situáciu len zhoršovalo.

• Namiesto dezodorácie sa rozhodli nájsť spôsob, ako znížiť potenie. Na to používali mastenec. Ľahko sa odlupujúci minerál opísal metalurg Georg Agricola v 16. storočí. Parfuméri používali mastencový prášok ako koncentrátor vôní. Zároveň vysušoval pokožku, znižoval trenie, čo umožňovalo telu zostať dlhšie čisté, suché a voňavé.
• Druhým krokom na ceste k vynálezu antiperspirantov bolo takzvané „vyčiňovanie“ pokožky pomocou adstringentných látok: prášku z dubovej kôry, kamenčeka (hlinitých) a pod. Tieto látky spôsobujú sťahovanie vývodov, ktorými pot prúdi, a tým znižujú potenie.
• V roku 1860 sa v Amerike vážne začali zaoberať bojom proti nepríjemnému telesnému pachu. Vyrábali sa prostriedky s formaldehydom, hydrogénuhličitanom sodným, chloridom amónnym. Veľkým prelomom bol vynález antibakteriálneho dezodorantu na báze oxidu zinočnatého. Bol patentovaný v roku 1888 a niesol názov MUM – z anglického „Mum’s the word“ – „Ani slovo o tom!“

Napokon, v roku 1903 bol v USA vynájdený prvý prototyp moderného antiperspirantu. Volal sa Everdry a obsahoval chlorid hlinitý – osobitnú skupinu solí schopných blokovať sekréciu potných žliaz. Jemne disperzný prášok sa ľahko rozpúšťa vo vode a odstraňuje sa z pokožky. Po nanesení na telo sa v potných žľazách transformuje na hydroxid (gélovitú zátku) a potláča vylučovanie potu.

V 40. a 50. rokoch 20. storočia sa na trhu objavujú rolkové dezodoranty, aerosóly, tyčinky a gély, ktoré účinne bojujú proti zápachu potu. Účinné látky sa aktívne zdokonaľovali. Výrobcovia používali rôzne kombinácie, aby dosiahli čo najlepší účinok. Termíny «dezodorant» a «antiperspirant» sa stali významovo podobnými a mnohí ich dnes vnímajú ako to isté.

Otázky a odpovede

Alunit – je to antiperspirant alebo dezodorant?

Crystal, známy aj ako alunit alebo kamenec draselno-hlinitý – je chemicky aktívny minerál, ktorý pri kontakte s potom spôsobuje zrážanie bielkovín. Má nízku antiperspiračnú aktivitu a sám o sebe nezabíja mikróby. Potlačenie množenia baktérií nastáva vďaka triesleniu pokožky. V FDA alunit od roku 2005 nie je uvedený ako dezodorant. Je to alternatívny prostriedok na boj so zvýšeným potením a zápachom potu, ktorý sa predáva predovšetkým v ekologických obchodoch.

Čo je lepšie, dezodorant alebo antiperspirant?

Neexistuje taký prostriedok proti poteniu, ktorý by vyhovoval všetkým ľuďom rovnako dobre. Je potrebné vybrať si dezodorant alebo antiperspirant na základe vlastností organizmu, želaní a preferencií. V prípade potreby prísnej kontroly potenia sa odporúča používanie medicínskych antiperspirantov s obsahom 10 až 15 % chloridu hlinitého. Ak nie je potenie nadmerné, môžete sa uspokojiť s dezodorantmi a alunitom.

Rozdiel medzi dezodorantmi a antiperspirantmi je veľký, ale výborne sa navzájom dopĺňajú. Niektorí ľudia sa vyhýbajú používaniu tých druhých kvôli zlej povesti. Od 70. rokov 20. storočia až dodnes sa pravidelne publikujú vedecké práce, ktoré tvrdia, že antiperspiranty sú mimoriadne nebezpečné pre ľudské zdravie – môžu viesť k hromadeniu hliníka v krvi a spôsobiť rakovinu prsníka. Napriek tomu hliník nie je klasifikovaný ako karcinogén. Výrobky z hliníka obklopujú človeka všade (lieky, kozmetika, jedlo, pitná voda, riad). Neexistujú dôkazy, že by to mohlo spôsobiť akékoľvek nepriaznivé následky na zdravie.