Čím sa líši krištáľ od skla: 7 spôsobov ako pochopiť rozdiel

V minulých rokoch boli prítomnosť a množstvo sviatočného riadu akýmsi ukazovateľom materiálneho blahobytu – poháre a odlivky boli pýchou gazdiniek a umiestňovali sa do príborníkov a kredencov s presklenými dvierkami. Sovietski ľudia veľmi dobre vedeli, čím sa líši kryštál od skla, a dokázali rozdiel rozoznať, niekedy aj bez toho, aby sa predmetu dotkli. Väčšina dnešných bežných ľudí to však nezvládne. A pritom rozlíšiť kryštálový riad od skleneného je celkom jednoduché – stačí si výrobok dôkladne prezrieť a všimnúť si jeho priehľadnosť, hrúbku, hmotnosť a ešte niekoľko kritérií.

Ako rozlíšiť krištáľ od skla

Na to, aby ste rozlíšili kryštál od skla, nemusíte vykonávať pokusy v laboratórnych podmienkach. Rozdiel si môžete všimnúť už v obchode, bez toho, aby ste mali po ruke nejaké špeciálne prostriedky. Stačí venovať pozornosť nasledujúcim vlastnostiam.

Vzhľad výrobku

Jednou zo zložiek kryštálu je oxid olovnatý. Táto látka prispieva k vysokej tvárnosti materiálu. Preto sú kryštálové výrobky často elegantnejšie a majú veľmi tenké steny, aké sklo s menšou „poddajnosťou“ nemôže mať.

Okrem toho olovené prísady umožňujú používať rôzne spôsoby spracovania kryštálu. Napríklad poháre a vázy sú často zdobené zručnými, takmer „šperkovými“ rytinami. Zátkam od kryštáľových karaf zase dávajú brus ako pri drahých kameňoch. Na skle sa taká jemná práca vykonať nedá a výzdoba takýchto výrobkov je spravidla jednoduchšia, ba niekedy úplne chýba.

Priehľadnosť

Ďalším rozdielom, ktorým oxid olovnatý „obdaroval“ kryštál, je vysoká priehľadnosť a rovnorodosť. Navyše, čím viac tejto zložky materiál obsahuje, tým sú tieto ukazovatele vyššie.

Ak sa na výrobky pozriete „proti svetlu“, v kryštáli nebudú žiadne zakalenia, inklúzie, bublinky ani iné chyby. Sklo má menej rovnorodú štruktúru a počet „nedostatkov“ závisí od jeho typu a kvality.

Lom lúčov

Ak prinesiete kryštálový predmet k akémukoľvek zdroju svetla, bude sa trblietať dúhovými farbami. Hlavný odtieň bude modrofialový. Tento efekt sa dosahuje opäť vďaka oxidu olovnatému. Práve pre tieto vlastnosti sa kryštál často používa pri výrobe šperkov a lustrov.

Sklo na slnečnom alebo umelom svetle nehrá farebnými odleskami. Jeho odtieň bude zelenkavý a matný.

Vizuálne efekty

Ešte jedna vlastnosť, ktorou sa krištáľ odlišuje od skla, je schopnosť vytvárať „špeciálne efekty“. Ak sa cez krištáľový predmet pozriete na okolité predmety, obraz sa rozdelí na dva. To je spôsobené veľkým uhlom lomu.

Sklo v analogickej situácii predmety len o niečo zväčší a niekedy ich môže aj mierne skresliť. Ale k rozdvojeniu nedôjde.

Tepelná vodivosť

Podľa tohto kritéria sklo prekonáva krištáľ. Má vysokú tepelnú vodivosť, a ak si vezmete sklenený predmet do rúk, pomerne rýchlo sa „prispôsobí“ teplote tela.

Krištáľové výrobky vedú teplo oveľa horšie. Dokonca aj po dlhom kontakte s pokožkou zostávajú chladné.

„Hlas“ materiálu

Spojenie slov „krištáľový zvuk“ pozná azda každý. Ak na krištáľový predmet ťuknete nechtom alebo sa jemne dotknete jedným pohárom o druhý, ozve sa melodický, vysoký zvuk. A čím viac olova v zložení je, tým dlhší a čistejší bude.

Ak predmet „nespieva“, existujú 2 možnosti. Buď sa na krištáli vytvorila prasklinka, ktorá prerušila zvukový reťazec, alebo je výrobok vyrobený zo skla. Taktiež môžu „mlčať“ aj masívne krištáľové kusy s hrubými stenami.

Hmotnosť a pevnosť

Ak odvážite (aj na dlani) rovnaké predmety z krištáľu a zo skla, prvý bude výrazne ťažší. Navyše na krištáľových výrobkoch, dokonca aj pri aktívnom používaní, nevznikajú škrabance a zakalenia, zatiaľ čo na sklenených sú „stopy času“ vždy viditeľné.

Okrem toho sa krištáľ, aj tenký, rozbije ťažšie. A ak sa to stane, predmet sa rozletí na množstvo malých črepov, zatiaľ čo váza alebo miska na džem vyrobená zo skla sa rozpadne na niekoľko kusov.

Krištáľ

Materiál dostal svoj názov podľa gréckeho slova „ľad“, analogicky podľa horského krištáľu. Je druhom skla a obsahuje najmenej 24 % oxidu olovnatého.

Prvé zmienky o pridávaní tejto zložky siahajú ešte do obdobia vzniku sklárstva v starovekom Egypte a Mezopotámii. Ale v podobe blízkej súčasnej bol krištáľ prvýkrát vyrobený až v roku 1676 anglickým majstrom Georgeom Ravenscroftom.

Moderní výrobcovia podrobujú materiál rôznym spôsobom opracovania – brúseniu, gravírovaniu, lešteniu a rezbárstvu. Používa sa pri výrobe šperkov aj pri výrobe sviatočného vysokokvalitného riadu a suvenírov.

V súčasnosti v Rusku existujú 3 veľké závody vyrábajúce krištáľové predmety – Ďaťkovský, Gusevský (Gus-Chrustaľnyj) a Bachmetievský.

Sklo

Sklo je prakticky univerzálny materiál, známy od pradávna a používaný v rôznych oblastiach ľudského života. Existuje aj v prírodnej podobe, vo forme minerálov, ale častejšie je produktom sklárstva.

Historici sa nezhodli na jednotnom názore ohľadne vlasti tohto remesla. Predkladajú sa verzie o jeho vzniku v Egypte, Fenícii, Afrike, Mezopotámii, krajinách východného Stredomoria. Údaje o «veku» sklárstva sú tiež nepresné, ale tu sú vedci jednotní – približne pred 6 tisíc rokmi.

Pôvod názvu sa v rôznych jazykoch líši. Európske národy z väčšej časti používajú formu odvodenú z latinského «vitrum», a Slovania z východogermánskeho «stikls».

Výroba skla dlhú dobu mala remeselný charakter a tvar výrobkom sa dával fúkaním. Rovné sklá sa vyrábali metódou «valcov». Najprv sa vyfúkla uvedená forma, potom sa materiál rozrezal a narovnal. A až začiatkom XX storočia inžinier z Belgicka vynašiel spôsob mechanickej výroby.

Dnes sa sklá vyrábajú v priemyselnom meradle. V závislosti od zloženia sa líšia kvalitou a vlastnosťami, a tiež môžu byť priehľadné, matné, čírené alebo farebné.

Tvrdenie, že sklenené výrobky sú lacnejšie ako krištáľové, nie je vždy pravdivé. Vo väčšine prípadov je to tak, ale jednotlivé ručne vyrobené exempláre zo skla môžu byť o rád drahšie ako analógy z krištáľu.