Urobili sme zvukovú izoláciu potrubia: toto je riešenie, ak aj vás už unavuje počúvať zvuky zo susedných bytov.

Zvuková izolácia kanalizačných rúr nie je zbytočný rozmar, ale nevyhnutnosť. K tomuto záveru sme dospeli po presťahovaní sa do nového bytu. Treba povedať, že predtým sme bývali buď v rodinných domoch, alebo v starých panelákoch, kde boli všetky inžinierske siete položené ešte v ére liatinových rúr, preto sme sa s takýmito zvukovými efektmi nestretli.

Pravidelný hluk «vodopádu» v novostavbe bol pre nás prekvapením – či už sme ležali v spálni na posteli a cez spánok počuli, ako susedia využívajú vymoženosti civilizácie, alebo sme sa pri čítaní knihy v obývačke chveli od ostrého hučania. Čo už len povedať o chvíľach, keď na nás počas pobytu v kúpeľni dopadal ostrý rachot vody. Preto sme začali hľadať príčiny vzniku hluku a spôsoby, ako sa ho zbaviť.

Príčiny hluku v rúrach

Po rozhovore s niekoľkými inštalatérmi sa ukázalo, že hluk vody v potrubí vzniká práve kvôli nízkym zvukoizolačným vlastnostiam materiálu, z ktorého je vyrobené toto potrubie. Plast, na rozdiel od liatiny, veľmi zle pohlcuje vibrácie. A navyše je hladký, preto sa naň nelepí tuk a iné nečistoty. Na jednej strane je to dobré, pretože sa znižuje pravdepodobnosť upchatia. Na druhej strane vrstva splaškov slúži ako dodatočný «tlmič» hluku.

To však nie sú jediné príčiny výskytu cudzieho hluku v byte:

• Významnú úlohu zohráva tesnenie. Odborníci odporúčajú používať gumené tesnenia a penový polyetylén. V našom prípade sa stavitelia rozhodli ušetriť a všetko zapenili obyčajnou montážnou penou, ktorá výborne vedie zvuk.
• Kanalizácia nie je hermeticky uzavretý systém. Kvôli špecifikám jej konštrukcie sa môže do potrubia dostať prievan. Dôsledkom pohybu hustých más vzduchu v stiesnenom priestore je práve hluk.
• Ak sa na kanalizačné potrubia pozrieme z fyzikálneho hľadiska, nie sú ničím iným ako rezonujúcim zariadením. Dom je zasa «živý organizmus». Nie je statický – stropy sa stláčajú a rozťahujú pod vplyvom teploty vzduchu; v pôde tiež neustále prebiehajú procesy, ktoré spôsobujú, že sa základy a steny neustále chvejú. Tieto vibrácie sú pre nás nepostrehnuteľné, ale keď sa prenášajú na potrubia a mnohonásobne zosilnejú, premenia sa na dobre rozlíšiteľný hukot.

Existujú aj vážnejšie príčiny hluku – napríklad nesprávne vedenie kanalizačných systémov. Podľa pravidiel by mali byť umiestnené v medziposchodových stropoch. Ak sa však montáž vykoná s chybami – to znamená, že potrubia sa nachádzajú v medzibytových stenách a medziizbových stropoch, počuteľnosť zvukov sa mnohonásobne zvyšuje.

Protihluková izolácia kanalizačných potrubí

Jeden z inštalatérov, s ktorými sme konzultovali protihlukovú izoláciu, nám navrhol alternatívne riešenie – výmenu potrubí za iné, s hrubšími stenami. Sú vyrobené zo špeciálnej zmesi plastu a minerálov, preto v nich zvuk zaniká rýchlejšie. Keď sme si však spočítali, koľko by nás takýto nápad mohol stáť, vzdali sme sa ho. Navyše rozhodujúcim faktorom neboli len peniaze, ale aj rýchlejšie opotrebovanie systému – ak bežné PVC potrubia vydržia pol storočia a aj viac, vylepšené sa budú musieť meniť už po 20 rokoch.

Nakoniec sme dospeli k záveru, že na zníženie hladiny hluku a dodržanie rozpočtu je potrebné oblepiť stúpačky najprv vibroizolačným materiálom a potom aj protihlukovou izoláciou. Prinajmenšom všetci ľudia, ktorých sme oslovili na fórach, odporúčali práve tento variant ako najvýhodnejší.

Ďalej sme sa zamerali na samotný výber materiálov. Našimi kritériami boli:

• prítomnosť samolepiacej vrstvy – aby sme sa nemuseli zaoberať výberom lepidla a jeho nanášaním;
• primeraná cena;
• kvalita – napokon sme rátali, ak nie s úplným vymiznutím hluku, tak aspoň s výrazným znížením jeho hlasitosti.

Nakoniec sme sa rozhodli pre StP Aero Plus s hrúbkou 3 mm ako vibroizoláciu a na ochranu pred zvukmi sme kúpili 6-milimetrový flex.

Oblepenie stúpačiek na toalete a v kuchyni

Šetriť znamená šetriť. Aby sme nemíňali peniaze za služby stavbárov alebo inštalatérov, rozhodli sme sa s manželkou nalepiť izoláciu na toalete a v kuchyni svojpomocne. Navyše tento proces nie je zložitý:

1. Na začiatok sme zo všetkých strán odmastili stúpačku, odvzdušňovacie potrubie a všetky prepojenia, pričom sme ich utreli handrou namočenou v acetóne.
2. Zmerali sme obvod potrubia.
3. Ceruzkou sme si označili listy vibroizolácie a materiál rozrezali kancelárskym nožom.
4. Pomocou vodováhy sme na stúpačke vyznačili rovnú zvislú čiaru. Je potrebná na to, aby sa materiál pri lepení ne«šmýkal» do strany a nevznikali zlomy.
5. Nalepili sme vibroizoláciu. Pre pohodlie sme ochranný papier zo samolepiacej vrstvy neodstraňovali úplne – najprv z jedného okraja a okamžite sme ho pripevnili na potrubie, potom sme materiál postupne omotávali okolo stúpačky a zároveň postupne odstraňovali aj ochranu.
6. Na vibroizoláciu sme rovnakým spôsobom nalepili flex.

Treba poznamenať, že kým Aero Plus poskytoval určitú voľnosť konania – v prípade chyby sa dal odlepiť a znova prilepiť, s flexom sme museli pracovať podľa zásady «sedemkrát meraj, raz prilep», pretože každý nesprávny pohyb mohol pokaziť celú prácu.

Protihluková izolácia vykurovacieho systému

Problém s hlukom od kanalizácie nebol jediný. Počuli sme tiež všetky rozhovory susedov z nižšieho aj horného poschodia – zvuk prechádzal cez otvory určené pre vykurovaciu sústavu. Ide o to, že stúpačka sa nemontuje vraz napevno k podlahe, stropom ani iným stavebným prvkom.

Kvôli bezpečnosti ju umiestňujú do špeciálnej kovovej manžety, ktorej priemer je oveľa väčší ako priemer rúry. A aby medzi bytmi nebol otvorený priehľad, medzera medzi rúrou a manžetou sa vypĺňa tým, čo príde pod ruku, od cementovej drte až po obyčajné odpadky – noviny, odstrižky handier. Vedeli sme, že takto sa stavalo asi pred 30 – 40 rokmi, ale to, že rovnaký spôsob používajú aj v novostavbách, nás prekvapilo. Preto sme sa rozhodli opraviť zvukovú izoláciu aj tam, kde prechádzali vykurovacie rúry.

Ako spotrebný materiál sme si vybrali odstrižky azbestovej šnúry a špeciálny tmel Vibrosil – odporučili nám ho známi, ktorí už mali s týmto prostriedkom pozitívne skúsenosti. Pravda, zohnať ho nebolo vôbec jednoduché – príbeh o tom, koľko úsilia nás stálo, kým sme si cez desiate ruky objednali takýto tmel, by vydal na samostatné rozprávanie.

Utesnenie priestoru medzi manžetou a vykurovacou stúpačkou

Rovnako ako v prípade kanalizačných rúr, aj všetku prácu sme si urobili svojpomocne.

Ani táto úloha nebola náročná:

1. Najprv sme odstránili všetky nečistoty, ktoré stavebníci použili namiesto izolácie.
2. Potom sme dôkladne vyčistili a odmastili manžetu zvnútra aj povrch rúry.
3. Do manžety sme vtĺkli odstrižky azbestovej šnúry, pričom sme nechali 4 – 5 cm do vrchu.
4. Na šnúru sme naniesli Vibrosil. Robili sme to pomocou špeciálnej pištole. Vytlačiť tmel ručne nie je možné – je príliš hustý a kompaktný.
5. Vyrovnali sme škáru, aby vyzerala esteticky.

Rovnakým princípom sme postupovali pri manžetách zabudovaných v podlahe aj pri stropných. Po vytvrdnutí tmelu hluk takmer úplne zmizol – k nám dolieha už len občasný krik a hlasný štekot psa.

Takto sme vyriešili problém chýbajúcej zvukovej izolácie pri plastových kanalizačných rúrach a zbavili sme sa nutnosti počúvať všetky rozhovory susedov. Náklady boli pritom minimálne a výsledok – vynikajúci.