Tekvica na kašu, koláč a polievku: v obchode vyberáme tú najlepšiu

Na výber tekvice v obchode nestačí len porovnať jej hmotnosť s predpokladanými nákladmi na produkt. V rozmanitosti tejto zeleniny sa skrývajú veľmi sladké aj bezchutné kusy, pričom sa všetky líšia tvarom, farbou, veľkosťou a cenou. Len ak poznáte všetky tekvicové tajomstvá, môžete bezchybne zobrať z regálu ten plod, ktorý plne splní vaše očakávania.

Podľa účelu

Skôr než sa vydáte po tekvicu, musíte sa rozhodnúť, na čo ju potrebujete, pretože na niektoré jedlá sú potrebné medovo-sladké plody, zatiaľ čo na iné sa viac hodí zelenina bez výraznej sladkosti v chuti. A aby ste našli tekvicu s chutnými semienkami, musíte sa obzvlášť snažiť.

Na prípravu dezertov

Najsladšie tekvice sú muškátových odrôd. Najľahšie ich rozoznáte podľa tvaru pripomínajúceho žiarovku alebo gitaru — pri stopke začína pomerne dlhá a úzka časť plodu bez semien. Všetky semená sú umiestnené na opačnom konci zeleniny, v jej širokej okrúhlej časti. V obchodoch sa najčastejšie stretávame s odrodou „Butternut“ — plne ospravedlňuje svoj názov, pretože má jemnú, maslovú dužinu a orechové tóny v chuti.

Nevýhodou takýchto tekvíc je, že rýchlo strácajú svoju chuťovú kvalitu. Maximálne množstvo cukrov je v nich hneď po zbere úrody. Potom tento ukazovateľ rýchlo klesá a už koncom decembra plody strácajú svoju príťažlivosť pre zákazníkov. Avšak približne v tomto čase sa v predaji objavuje iný druh tekvíc — veľkoplodé. Tiež ich môžete rozoznať podľa tvaru — okrúhleho, mierne splošteného v hornej a dolnej časti. Sú menej sladké, ale stále chutné. Najväčšej obľube sa teší odroda „Hokkaido“.

Na mäsité jedlá a predjedlá

Aby sladkosť neprekážala vnímaniu iných chutí, na prípravu hlavných jedál sa používajú plody s neutrálnou dužinou. Túto vlastnosť majú tvrdokožné odrody. Majú vajcovitý tvar a veľmi hrubú, akoby pancierovú šupku. Na pultoch obchodov od konca augusta do polovice mája môžete nájsť najrôznejšie odrody tejto tekvice.

Na semienka

V tekviciach, ktoré sú určené na prípravu jedál, je semien veľmi málo a vo väčšine prípadov nemajú dobrú chuť. Preto ak je vaším cieľom pochutnať si práve na nich, nemali by ste ísť do obchodu, ale na trh. V súkromných farmách pestujú rôzne odrody tekvíc, ktorých hlavnou črtou sú veľké semená s tenkou šupkou. Pri šťastí môžete dokonca nájsť plod s holými semenami – netreba ich čistiť, pretože u odrody "Holosemenná" sa na semenách nevytvára tvrdá škrupina.

Na čo ešte dať pozor?

Predtým ako pôjdete s tekvicou k pokladni, mali by ste plod starostlivo prezrieť zo všetkých strán. Pomôže to znížiť riziko kúpy nevhodného produktu.

Okrem iného by plod tekvice mal byť:

• Celý – pri kúpe rozrezanej zeleniny hrozí riziko, že sa na dužinu dostali patogénne mikroorganizmy, ktoré môžu následne negatívne ovplyvniť zdravie.
• Ťažký – ak sa ukáže, že tekvica váži oveľa viac, než by sa dalo predpokladať z jej veľkosti, znamená to, že je naozaj dobrá a šťavnatá.
• Malý – optimálna hmotnosť tekvice nepresahuje 4–5 kg, pretože čím je väčšia, tým je jej dužina vláknitejšia. A použiť príliš veľký plod skôr, ako sa pokazí, je dosť náročné.

Stopka

Drevnatú časť stonky nikto neje, preto sa chvostíku venuje málo pozornosti. Napriek tomu je dôležitou súčasťou tekvice – akousi "zátkou", ktorá chráni plod pred infekciou. Ak je chvostík násilne vytrhnutý a na jeho mieste je viditeľná dužina, taká tekvica sa nebude skladovať dlhšie ako týždeň. Do plodu sa tiež môžu dostať pre človeka nebezpečné baktérie – napríklad tie isté salmonely a črevné baktérie. Celkovo je lepšie nechať plod bez chvostíka na pulte, aj keď vyzerá pekne a cena je lákavá.

Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je vzhľad stopky. Mala by byť suchá, béžového odtieňa a na dotyk tvrdá. Zelená farba neznamená, že tekvica je čerstvá, ale že bola zozbieraná z hriadky príliš skoro, kým ešte stihla získať patričnú chuť a vôňu. Jedlá z takejto zeleniny nikomu nebudú chutiť. Mimochodom, nezrelosť tekvice je jedným z dôvodov, prečo prefíkaní predajcovia odstraňujú chvostík.

Šupka

Hlavné, čo si treba zapamätať, je, že farba šupky nijako nesúvisí s farbou dužiny. Dokonca aj navonok jasne oranžová tekvica môže byť vnútri bledožltá. Preto vyberajú plod podľa iných znakov:

• Prítomnosť sivého alebo bieleho povlaku – ide o prírodný vosk, ktorý produkujú rastliny. Vďaka nemu si zelenina a ovocie dlhšie zachovávajú sviežosť a šťavnatosť.
• Neprítomnosť hnilobných škvŕn – ide o to, že môžu byť znakom antraknózy (hubového ochorenia, ktoré spôsobuje, že tekvica získa nepríjemnú horkastú chuť). Pritom stopy po nárazoch, plytké škrabance a iné drobné mechanické poškodenia šupky sú prípustné – vznikajú pri preprave a nijako neovplyvňujú chuťové vlastnosti plodov, hoci výrazne skracujú dobu skladovania.
• Rovným pruhom (ak existujú). Vlnité alebo krivé pruhy svedčia o tom, že rovnováha živín v pôde, kde tekvica rástla, bola narušená. Dôsledkom môže byť zvýšený obsah dusičnanov v plodoch.

Tiež je dôležité venovať pozornosť hustote šupky – v žiadnom prípade by sa nemala pri stlačení prstom prepadnúť.

Farba dužiny

Najkrajšia, a tiež najzdravšia – oranžová. Takou sa stáva vďaka karotenoidom – látkam, ktoré sa niekedy nazývajú vitamíny dlhovekosti. Bohužiaľ, nie je možné zistiť, aká je tekvica zvnútra bez toho, aby ste ju rozrezali. Ostáva len veriť predajcovi na slovo.

Správne si vybrať tekvicu nie je zložité, ak si zapamätáte charakteristické znaky rôznych druhov tejto zeleniny a venujete dostatok času obhliadke plodu. Prítomnosť hniloby, plesne, hlbokých trhlín alebo absencia stopky sú vážne dôvody na odmietnutie nákupu.