Deti si neupracujú po sebe – čo robiť a ako sa nezblázniť?

Neporiadok v detskej izbe je večná téma rodičovských fór. Ak si dieťa neupracuje po sebe, v dome vládne chaos. Ako to zmeniť? Existuje jeden správny spôsob. Treba pochopiť detskú psychológiu a dohodnúť sa.

Upratovanie na celý život

Neraz rodičia chránia svoje dieťa a nezapájajú ho do upratovania do určitého veku. Vraj ešte je skoro, stihne sa narobiť. Ale návyky a spôsob správania sa v dome sa formujú už od detstva. Správne je učiť dieťa udržiavať poriadok a čistotu postupne. Ak jedného dňa dáte tínedžerovi zoznam domácich povinností, bude to preňho šok. Nie je na to zvyknutý. „Načo? Prečo ja? Prečo dnes?

Čím skôr, tým lepšie

Mnohí rodičia sú hrdí na to, že dieťa už od malička vie narábať s tabletom. Ale ak sa dokázalo vyznať v takom zložitom zariadení, prečo by nemalo zvládnuť prachovku a upratovanie hračiek do koša?

• V 3–4 rokoch môže dieťa upratať hračky, ktoré rozhádzalo.
• V 5–6 rokoch deti upratujú hračky, utierajú prach a polievajú kvety.
• V 7–8 rokoch je dieťa schopné udržiavať poriadok v skrini, v písacom stole, umývať po sebe tanier a pomáhať prestierať stôl.
• V 9–10 rokoch zvládne povysávať svoju izbu, pripraviť chlebíčky pre všetkých členov rodiny a vyprať veci v práčke.
• Od 11–12 rokov si deti delia domáce povinnosti s rodičmi rovnakým dielom.

Aký to má zmysel?

Deti často nechápu, načo treba upratovať. Väčšina z nich si myslí, že je to rozmar rodičov. Obzvlášť zreteľné je to u tínedžerov. Tí sa v neporiadku a chaose cítia výborne a na prosbu o upratanie odpovedajú: „Mne je aj tak dobre. Keď to potrebuješ ty, tak si to uprac.“

Vašou úlohou je vysvetliť, aký je zmysel upratovania:

1. Čistota je potrebná pre zdravie. Súhlasíte, nikto nechce ochorieť. Nečistota a prach sú najlepší priatelia mikróbov. Pri ich vysokej koncentrácii sa často objavujú akútne respiračné infekcie, alergie a kožné ochorenia.
2. Poriadok pomáha lepšie myslieť. Čím menej neporiadku a špiny v dome, tým ľahšie sa sústrediť na prácu, plány a ciele. Čistý dom prispieva k dosahovaniu úspechov.
3. Je to príjemné. Sadnúť si na čistú pohovku, za uprataný stôl, ľahnúť si do čerstvej postele, prejsť sa po čerstvo umytej podlahe – to poteší každého. Čistá izba prináša pokoj a vyrovnanosť. V špinavej izbe naopak všetko dráždi.
4. Udržiavanie poriadku je znakom samostatnosti. Dospelý človek by sa mal vedieť postarať sám o seba. Je to určitá zodpovednosť, ktorú treba niesť životom dôstojne.

Motivácia

Upratovať, lebo „treba to“ – to je vždy nuda. Aj dospelý sa musí občas motivovať na tú či onú prácu. To isté platí aj o deťoch. Rozdiel je len v tom, že pre ne je ťažšie prinútiť sa k činom. Pomôžte im.

Zábavná hra

Celý život je hra. To si deti do určitého veku myslia. Pre ne existujú zábavné hry a menej zábavné. Čo myslíte, medzi ktoré hry patrí upratovanie? Správne, medzi nudné. Ale ak použijete kreatívny prístup, názor dieťaťa sa zmení:

• Triedenie podľa farieb. Požiadajte dieťa, aby najprv pozbieralo červené hračky, potom žlté a modré. Alebo aby si z kopy postupne vyberalo autíčka, bábiky, zvieratká.
• Polícia. Zahrajte sa na policajta, ktorý musí chytiť zločincov na úteku – medvedíka, helikoptéru, loptu. Čím viac previnilcov chytí a vráti na miesto, tým vyššie ho povýšite (odovzdajte mu odznak s hviezdami).
• Súťaže. Ak máte 2 a viac detí, zorganizujte upratovanie na rýchlosť. Rozdeľte prácu na polovicu. Kto bude rýchlejší, dostane odmenu. Napríklad obľúbený zákusok.

Odmeny

Pochvala poteší aj mačiatko. Treba oceňovať prácu dieťaťa, aj keď niečo neurobilo celkom správne. Je preň dôležité cítiť, že dosiahlo aspoň malý úspech. Úspechy povzbudzujú a nútia snažiť sa ešte viac. Ocente prínos dieťaťa, povzbuďte ho pochvalou a príjemnými prekvapeniami.

Ak ale odmeňujete prácu darčekom, vyhnite sa formulácii „uprat, a potom dostaneš...“ Chcete dieťa potešiť, pretože z odvedenej práce máte radosť. Odmeny by sa nemali vnímať ako odplata. Nepoužívajte ich príliš často. Radšej ho pochváľte slovami.

Technické momenty

Skôr ako dieťaťu zveríte upratovanie po sebe, musíte sa najprv presvedčiť, že vie, ako na to. Kam treba odložiť veci? Ktorým smerom zamiesť podlahu? Ako sa zapínajú a fungujú spotrebiče? Všetky pravidlá a jemnosti sa zdajú byť samozrejmé. U dieťaťa môžu v určitej fáze nastať ťažkosti a potom nie je divu, že odmietne upratovať. Napríklad jednoducho nevie vložiť hračky do preplnenej krabice.

• Najprv osobný príklad. Deti všetko opakujú po dospelých. Vy ste pre ne prvým príkladom a živou inštrukciou. Ukážte, ako a čo treba robiť. Upratujte v dome spolu, kým dieťa nezačne vykonávať domáce práce „automaticky“.
• Systém skladovania. Každá vec by mala mať svoje miesto. Zorganizujte si skladovanie, vyhoďte nepotrebné veci, dajte si ďalšie škatule alebo komodu. Škatule môžete označiť, aby sa dieťa neplietlo.

Nemožno prinútiť, možno poprosiť

A kde dávate čiarku vy? Neodpovedajte. Často všetci rodičia začínajú prosbami a končia nátlakom a dokonca vyhrážkami. A ak v ranom veku ešte môžete dieťa prinútiť, tak tínedžer odolá nátlaku. Považuje sa za osobnosť, ktorá môže slobodne disponovať svojimi vecami a svojím časom. Napomínaním a pokynmi nedosiahnete želané, len vyprovokujete konflikt.

Predstavte si, že vás nútia upratovať. Hrubo, v kontexte „ty si povinný“. Aj keď dieťa samo neodmieta upratať, neposlúchne z trucu. Tu treba múdry prístup:

• Poriadok v dome. Čím skôr ho zavediete, tým lepšie. Dohodnite sa, v ktoré dni sa upratuje. Rozdeľte si povinnosti. Dôsledne dodržiavajte poriadok.
• Pripomienky. Sú rôzne. „Kedy už konečne upraceš?“ – takáto pripomienka len ťažko podnieti k činom. Lepšie je povedať: „Zošity na stole ti prekážajú pri práci.“ Alebo: „Podlaha je taká špinavá, že tvoje ponožky sú hneď čierne.“

Pokojne konštatujte fakty. U detí až do 18–19 rokov sa vyvíjajú časti mozgu zodpovedné za organizovanosť, pozornosť a postupnosť činností. Potrebujú pomoc a jemnú kontrolu. Napovedajte, usmerňujte a menej ich karhajte.

Takže už od 3–4 rokov je dieťa schopné upratať si po sebe hračky. Postupne do jeho povinností pribúda stále viac vecí. Ale kontrola zostáva na rodičoch až do dospelosti. Vašou úlohou je pripomínať, povzbudzovať, vysvetľovať, načo upratovať a ako to robiť správne. Nečakajte, že sa všetko zmení za jeden deň. Upratovanie by sa malo stať zvykom. Upratujte niekoľkokrát do týždňa a zapájajte dieťa do domácich prác. Neustupujte, hľadajte kompromisy, dohadujte sa. Ako sa hovorí, kvapka kameň vytrháva.