Pripravujete to nesprávne. Turek poradil, ako správne pripraviť čaj.

Môj brat má priateľa – Turka s krásnym menom Berk, čo v preklade znamená pevný, silný. Prišiel do nášho mesta pracovať na základe zmluvy v pobočke tureckej firmy. Je to veľmi spoločenský, družný chalan, rýchlo si osvojil ruštinu. Spočiatku sa tu mnohému čudoval a hovoril, že Rusi majú všetko inak ako v Turecku.

Obzvlášť ho poburoval náš zvyk piť čaj z vrecúšok. Pozvali sme ho na návštevu a v čajníku uvarili dobrý anglický čaj, mysleli sme si, že to ocení. Ale kdeže! Berk povedal, že v Rusku nevedia pripravovať čaj, a sľúbil, že nás to naučí.

Na návštevu so svojím „samovarom“

V jednu nedeľu zazvonil zvonček. Už sme hosta čakali, jeho návšteva bola vopred dohodnutá telefónom. Berk si priniesol veľkú tašku a poprosil, aby sme ju odniesli do kuchyne, a sám sa začal vyzliekať v predsieni. V taške čosi cinkalo, ale ja som tam vopred nenazerala. Pred príchodom návštevy sme v blízkom supermarkete kúpili tortu a baklavu. Napokon bolo treba vzdať hold východným koreňom nášho zahraničného priateľa.

Čo priniesol Berk na čajový obrad

Berk si nás premeral pohľadom a sústredene sa zahľadel do obsahu svojej tašky. Vytiahol z nej dva medené čajníky. Jeden bol dosť veľký, druhý menší. Turek povedal, že v jeho rodnom jazyku sa táto dvojica volá čajdanlyk. Gestikulujúc vysvetľoval, že kov na výrobu čajníkov môže byť akýkoľvek, nie je nutné kupovať medené. Jednoducho mu tento komplet venovala babička a na jej pamiatku vozil čajdanlyk všade so sebou.

Dvojposchodová konštrukcia bola jednoduchá. Dolnému „poschodiu“ sa v Turecku hovorí danlyk. Je to obyčajný čajník, v ktorom sa varí voda. Nemá pokrievku. Namiesto nej sa na hrdlo čajníka umiestni druhé „poschodie“, takzvaný demlyk. Je presnou kópiou spodnej nádoby, len menší a s vrchnákom. V podstate je to obyčajný čajník, do ktorého sa vkladajú rozdrvené čajové lístky.

Táto dvojica vyzerala ako Aladínova čarovná lampa. Berk porozprával, že v jeho vlasti čajdanlyk vždy vyrábajú ako umelecké dielo, pretože v čajovom obrade záleží na každom detaile a vzhľad nádoby zohráva dôležitú úlohu. Aj ja som hneď zatúžila kúpiť si pár nezvyčajných čajníkov a cítiť sa ako staroveká turecká princezná alebo moderná Turkyňa. Skrátka, mňa to, ako sa vraví, chytilo.

Príprava čaju po turecky

Potom sa začal posvätný obrad. Náš turecký hosť začal „čarovať“ s čajom. Mimochodom, aby bol čaj chutný, voda by mala byť tiež najvyššej kvality – myslím, že to všetci vieme. My berieme vodu na čaj z neďalekého prameňa.

V skutočnosti sa ukázalo, že pri príprave čaju po turecky nie je nič zložité:

1. Turek nalial do veľkého čajníka pramenitú vodu a postavil ho na sporák.
2. Potom Berk zo svojho vrecka vytiahol balenie tureckého sypaného čaju (ukazuje sa, že drvený čaj Turci neuznávajú).
3. Do horného čajníčka bola vhodená polievková lyžica čajových lístkov.
4. Keď voda v spodnom čajníku zovrela, náš hosť ňou zalial sypaný čaj a prikryl čajník pokrievkou.
5. Do spodnej nádoby Turek dolial vodu, na vrch postavil malý čajník a celú konštrukciu položil na oheň, pričom znížil ohrev na minimum.

Kým sme prestierali stôl na čaj, krájali koláč a baklavu, prišiel čas na degustáciu čaju po turecky. Proces lúhovania trvá približne 20 minút. Berk povedal, že akonáhle sa čajové lístky usadia na dne, nápoj je hotový. Naozaj, čaj bol skutočne výborný.

Samozrejme, pri našom životnom tempe si predsa len nebudete zakaždým dohadzovať dôkladné čajové obrady s pokojnými rozhovormi. Preto čajové vrecká z nášho bežného používania predsa len nezmizli, pomáhajú nám ráno, keď treba byť dynamický. Napriek tomu som si zaobstarala aj čajdanlyk.

Teraz, keď prídu priatelia, vždy varím čaj po turecky a rozprávam im o tradíciách pitia čaju v Turecku. Tam je to súčasťou národnej kultúry (musela som si to naštudovať). Mimochodom, stále experimentujem s rôznymi druhmi čaju, vopred si pripravujem čajové zmesi. Silu lúhovania je tiež možné meniť podľa vlastného želania a chuti.