V čom je rozdiel medzi brie a camembertom a v čom sú si podobné?

Syry s plesňou sa na ruskom trhu objavili pred niekoľkými desaťročiami a za ten čas si získali určitý okruh priaznivcov. Napriek širokému rozšíreniu však nie každý spotrebiteľ vie, čím sa líšia syry brie a camembert, hoci práve tieto druhy si získali najväčšiu obľubu. Naozaj sú si veľmi podobné – oba majú jemnú textúru a sú pokryté svetlou plesňovou kôrkou. Ale rozdiel tu je a spočíva v mnohých faktoroch, od zloženia až po spôsoby konzumácie.

Ako rozlíšiť brie od camembertu

Oba druhy syra patria medzi mäkké odrody a vyrábajú sa z kravského mlieka. Navonok sa brie od camembertu líši tiež len nepatrne, sú to malé okrúhle bochníky s bielou plesňou na povrchu a jemnou, mierne ťahavou hmotou vnútri. Podobná je aj chuť – výrazná, s ľahkou pikantnosťou.

Kritérií, ktoré poukazujú na rozdiel medzi týmito druhmi produktu, je však viac.

Čas prípravy

Brie sa považuje za „univerzálny“ syr nielen preto, že sa hodí na sviatočný stôl, ale aj na bežné stolovanie, a tiež preto, že sa vyrába v ktoromkoľvek ročnom období.

Výroba camembertu v horúcich mesiacoch nie je účelná kvôli viacerým technologickým osobitostiam. Preto sa v lete nevyrába, ale iba od septembra do mája.

Zloženie a doba zrenia

Oba druhy obsahujú štartovaciu kultúru, enzýmy, pleseň Penicillium commune a soľ. Do brie sa však okrem mlieka pridáva aj smotana. Vďaka tomu je obsah mliečneho tuku v tomto produkte približne 60 %, kým v camemberte nie viac ako 45 %.

Brie zreje 1 – 2 mesiace. Camembert sa vyznačuje kratšou dobou zrenia a mladý syr je hotový už po 3 týždňoch. Odrody najvyššej kvality na to potrebujú približne 35 dní.

Veľkosť a balenie

Bochník brie je oválny a mierne klenutý. Jeho priemer je 30 – 60 cm, hrúbka sa pohybuje od 3 do 5 cm. Do predaja sa dodáva celý aj porciovaný.

Camembert má tvar okrúhleho plochého bochníka s priemerom 11 – 12 cm a hrúbkou 3 – 3,5 cm. Predáva sa len celý, zabalený vo fólii alebo v krabici.

Farba, vôňa a textúra

Jadro brie je bledé, so sivastým odtieňom. Plesňová kôrka má mierny zápach po amoniaku, ale je jedlá. Vnútri je syr mäkký, s jemnou vôňou.

Camembert má na rozdiel od svojho „príbuzného“ príjemnú žltkastú farbu. Vôňa je osobitá – hlava vonia po hubách, sene a podľa niektorých gurmánov „trochu pripomína dvor“. Textúra je hustejšia ako u brie, ale je prípustná mierna „ťahavosť“. Ak je stred tvrdý a pri kôrke sa nachádza polotekutá hmota, svedčí to o nedostatočnej kvalite produktu.

Treba poznamenať, že farba oboch druhov syra sa môže líšiť v závislosti od veku. Čím je brie alebo camembert starší, tým je tmavší.

Chuť

Mladé brie má jemnú, nevtieravú a smotanovou chuť. Postupom času získava ostrosť. Pri výbere treba vychádzať z hrúbky hlavy – čím je „placka“ tenšia, tým je syr ostrejší.

Camembert sa vyznačuje o niečo ostrejšou, mierne pikantnou chuťou s výraznými hubovými tónmi. Môže byť jemne sladkastý.

Spôsoby konzumácie

Brie sa považuje za univerzálny syr. Hodí sa k bagetám, krekerom, croissantom a iným druhom pečiva. Môže sa podávať s jablkami, hruškami a sladkými bobuľami. Pasuje k dezertným vínam, cideru a šampanskému. Francúzi ho radi dávajú do kávy namiesto smotany.

Camembert je špecifickejší produkt, výborne chutí aj ako samostatné jedlo. Hodí sa k orechom, krekerom, hroznu a džemu z kyslého ovocia. Môže sa podávať k dezertným vínam, cideru alebo calvadosu.

Výživová hodnota a obmedzenia

Vďaka obsahu smotany sa brie vyznačuje vyššou tučnosťou. V camemberte je menej laktózy a v obmedzenom množstve ho môžu konzumovať ľudia s alergiou na mlieko.

Obmedzenia sú pre oba druhy rovnaké. Syry s plesňou by sa nemali podávať malým deťom, pretože obsahujú nepasterizované mlieko. Ľuďom s hypertenziou a zvýšeným cholesterolom sa neodporúča konzumovať viac ako 50 g produktu denne.

Brie

Ide o jeden z najstarších francúzskych syrov. Vo svojej domovine si získal popularitu už v stredoveku. Názov produkt dostal podľa provincie neďaleko Paríža, pretože práve tam bol prvýkrát vyrobený.

Syr brie bol považovaný za potravu kráľov. Nadchýnal Filipa Augusta, Henricha IV. a kráľovnú Margotu. Karol Orleánsky daroval dvorným dámam na Vianoce hlavičku brie a tie netrpezlivo čakali na darček.

Dnes je brie známy po celom svete. Už nejde o jeden druh, ale o „rodinu“, pretože vzniklo mnoho variantov. Existuje dvojité a trojité brie, syr s prídavkom bylín, orechov a sušeného ovocia. K dispozícii je aj rad, ktorý zahŕňa vzorky bez kravského mlieka.

Camembert

So vznikom syra camembert sa spája nezvyčajná legenda. Podľa povesti počas Veľkej francúzskej revolúcie zachránila normandská roľníčka Marie Harel mnícha, ktorý sa skrýval pred prenasledovaním. Z vďaky jej prezradil tajomstvo prípravy syra, ktoré dovtedy poznal len on sám.

Nepriamym potvrdením tohto príbehu sú archívne dokumenty objavené na začiatku minulého storočia starostom malého mestečka Vimoutiers. Spomína sa v nich istá Marie Harel z dedinky Camembert, ktorá od roku 1791 obchodovala s nezvyčajným syrom. A v roku 1928 bol v rodnej obci dievčaťa (a teda aj syra) postavený pamätný monument.

Ale vzhľad blízky dnešnému získal camembert až koncom 19. storočia. A celosvetovo populárnym sa stal počas prvej svetovej vojny. V tých rokoch sa pre potreby armády nakupoval cantal a gruyère, ale na obrovské množstvo vojakov a dôstojníkov to nestačilo. A potom Francúzsko začalo dodávať do vojsk camembert vo veľkých množstvách.

Na rozdiel od brie, tento druh syra nemá množstvo variácií. Recept, podľa ktorého ho pripravovali pred 100 rokmi, sa prakticky nezmenil. Niekedy sa v predaji vyskytuje odroda s hľuzovkami.

Okrem podobnosti vo vzhľade a chuti sú brie a camembert rovnako náročné na podmienky skladovania. Syry s plesňou treba uchovávať v chlade, pri konštantnej teplote okolo +2°C. A pred krájaním a konzumáciou by mal kúsok odpočívať pri izbovej teplote približne pol hodiny. Predpokladá sa, že práve takto syr odhalí všetky svoje chuťové vlastnosti.