Ako chutne sušiť paradajky v rúre bez konvekcie. Podelím sa o recept.

Tento rok som skúšal sušiť paradajky v rúre bez konvekcie. Myslel som si, že z toho nič nebude – vo všetkých receptoch treba buď špeciálne sušičky, alebo režimy, alebo bohvie čo ešte. A moja rúra je stará, bez vychytávok, takú by Jamie Oliver nevidel ani v nočných morách.

Prvýkrát sa mi naozaj nič nepodarilo. Porozmýšľal som, zhodnotil to, vykonal zmeny a skúsil to znova. Zasa mi to nevyšlo. Pokazil som asi päť kíl paradajok – a predsa som napokon našiel TEN PRAVÝ RECEPT.

Naozaj funguje.

Do starej rúry som naložil dávku nakrájaných paradajok a vytiahol som takú dobrotu, akú neochutnáte ani v talianskej reštaurácii.

Zaujímavé? Posaďte sa bližšie, hneď vám všetko porozprávam.

Najprv si treba vybrať paradajky.

Neberte si šťavnaté, mäkké plody – v rúre sa mumifikujú. V takých paradajkách je málo dužiny a veľa vody. Keď sa tekutina odparí, zostanú len šupka a semená.

Metódou pokusov a omylov som zistil: najlepšia odroda na sušenie je pevná, mäsitá slivková paradajka. Pri prelomení vyzerá taký plod striebristo-cukrový a suchý.

Neberte si prezreté slivkové paradajky – je v nich príliš veľa vlhkosti.

Veľkosťou najlepšie vyhovujú paradajky veľké ako slepačie vajce. Tie menšie vyschnú tak, že nemajú čo jesť. A s veľkými je príliš veľa práce.

Pripravíme plody

Umyť a osušiť – o tom sa nemusím ani zmieňovať, to viete sami. A potom nastávajú ťažkosti.

Paradajky som krájal na polovice. Stopku som opatrne vyrezal špičkou noža – tak, aby som plod nestlačil.

Skúšal som sušiť paradajky na plátky – vyšiel z toho nepodarok. Šťava z nich rýchlo vytekala a samotné kúsky vyschli ako múmia egyptského faraóna. Ale s polovicami nebol žiadny problém.

Stretol som sa na internete s radou: lyžičkou vybrať semená a „prebytočnú“ tekutinu, aby plody rýchlejšie uschli. Skúsil som to – a opäť som dostal „múmie“.

Preto moja rada: semená aj šťavu nechajte, s nimi je to chutnejšie.

Tajné prísady

Aby boli paradajky naozaj chutné, pripravte si:

• cesnak;
• fialová bazalka;
• obľúbené koreniny – použil som zmes korenia a zmes „talianske bylinky“.

Plech vysteľte papierom na pečenie. Nešetrite: zodierať prilepené paradajky a potom umývať kovový plech – to je podpriemerná zábava. A z papiera sa sušené paradajky oddelia jedným pohybom ruky.

Každý plátok osoľte a trošku posypte cukrom. V internetových receptoch sa o cukre hovorí málokedy, ale môj názor je: takto to chutí lepšie. V našich končinách nie sú čerstvé paradajky práve sladké. Počas sušenia z nich voda odíde a kyselina zostane. Hotový výrobok je slano-kyslý. Podľa mojej chuti v tomto výrobku chýba sladkosť, preto pridávam trošku cukru.

Cesnak krájam na tenké plátky, bazalku trhám na lístky. Premiešam koreniny a rozsypem ich na paradajky.

A začíname sušiť

Čo je to konvekcia? V podstate obyčajný prievan. V moderných rúrach vytvárajú pohyb vzduchu špeciálne ventilátory. A ja som sa rozhodol jednoducho nezatvárať rúru.

A to stačilo!

1. Moje dvierka sú pružinové, takže som jednoducho vložil drevenú rozperu dlhú asi 5 cm.
2. Paradajky som dal do rúry hneď, nečakal som, kým sa rúra vyhreje.
3. Teplotu som nastavoval „od oka“. Rúry s konvekciou odporúčajú vyhriať na 100 ^°C. Ale u mňa sú dvierka otvorené, a preto je regulátor teploty zbytočný. Preto som jednoducho vsunul ruku do rúry: vzduch by mal byť vyhriaty ako v saune, ale nie tak, aby pálil.
4. V mojej rúre sa dá vybrať režim ohrevu: spodná špirála, horná alebo obe. Zapol som spodnú a plech som dal vyššie – ďalej od zdroja tepla a bližšie k prievanu.

Moja rúra hreje nerovnomerne: pri stenách je teplota vyššia ako v strede. Preto sa rovnako veľké plátky sušili rôznou rýchlosťou. Nevadí – paradajky, ktoré už boli hotové, som z plechu zložil a na ich miesto dal nové.

Stalo sa aj to, že niektoré plátky na okrajoch prihoreli. Nie je to problém! Jednoducho som odrezal čierne okraje a na chuti sa to nijako neprejavilo.

Rada skúseného sušiteľa... sušiča... skrátka, rozumiete.

Vaším cieľom je odpariť z paradajok väčšinu vlhkosti. Ak to preženiete s časom, dostanete sucháre. Ak to preženiete s teplotou, budú z nich obyčajné pečené paradajky.

Pozorne sledujte proces aspoň prvé 2-3 razy. Potom na to prídete a všetko pôjde samo.

Paradajky sa sušia v priemere 6-8 hodín. Čas závisí od odrody plodov, od teploty a od rýchlosti prúdenia vzduchu v rúre.

Hotové paradajky sú tenké, ľahké, ale nie suché. Na dotyk sú mäkké a ľahko sa ohýbajú.

Existujú 3 spôsoby, ako skladovať sušené paradajky.

Vyskúšal som všetky.

1. V látkových vrecúškach na prievane.

Moja babka tak kedysi skladovala sušené ovocie: rozkladala ho do „vrecúšok“ a vešala pod trámy. Áno, vo vidieckom dome je taký architektonický div, ako sú trámy.

Plusy

Je to jednoduché. Vzal som vrecúško, nasypal paradajky, zavesil. Všetko.

Mínusy

V mestskom byte je hľadanie miesta na rozvešanie vrecúšok trochu zložitejšie. Okrem toho som sa raz pomýlil – nedosušil som pár paradajok. Vo vrecúškach mi plesniveli, pleseň sa rozšírila na susedné plátky a musel som všetko vyhodiť.

2. Zmrazenie

Paradajky uložíte do plastových nádob a dáte do mrazničky.

Plusy

Nie je to len jednoduché. Je to superjednoduché.

Mínusy

Rozmrazené sušené paradajky – to už nie je ono. Stanú sa ovisnutými, chuť sa zmení – trochu sú vodnaté. Nie ako pri čerstvej zelenine po zmrazení, ale aj tak je to nepríjemné.

3. Konzervácia v oleji

Paradajky sa uložia do pohára, pridajú sa koreniny a zalejú sa horúcim olejom.

Plusy

Je to neskutočne chutné. Okrem toho olej, ktorý zostane po paradajkách, sa dá použiť ako zálievka do šalátov, alebo do neho jednoducho namáčať chlieb.

Mínusy

Bude to chcieť trochu úsilia. Ale verte mi: stojí to za to.

Ako pripraviť olejovú zálievku

Paradajky skladujem v pohároch s objemom 0,5 l.

1. Na dno nádoby dávam nakrájaný cesnak, bazalku, čierne a nové korenie, zelerové listy, petržlenovú vňať alebo kôpor.
2. Potom sa poukladajú sušené paradajky do vrstvy vysokej asi 1 cm.
3. Znova dám koreniny. Na ne – opäť paradajky.
4. Opakujem, kým sa pohár nenaplní. Potom paradajky stlačím a vytvorím ešte pár vrstiev.
5. Zohrejem olej. Neuvádzam do varu! Olej sa má len poriadne zohriať.
6. Zalejem pohár zálievkou, uzavriem a odložím do chladničky.

V receptoch sa odporúča olivový olej. Je to, samozrejme, vec chuti, ale vyskúšal som to – a nepáčilo sa mi to. Horkastá príchuť olivového oleja prehlušila jemnú chuť paradajok. A cena – v našich končinách to nie je lacný produkt.

Preto paradajky zalievam zmesou rafinovaného slnečnicového a olivového oleja v pomere 70:30. A výsledkom je talianska aróma, úspora a žiadna horkosť.

Dúfam, že sa vám môj recept zíde!